Izmajil
Izmajil (ukr. Ізмаїл; rus. Измаил – Izmail, v minulosti Тучков – Tučkov; rum. Ismail alebo Smil; poľ. Izmaił; bulh. Исмаил) je historické mesto v regióne Budžak, v dnešnej Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny. Mesto leží pri Kilijskom (najsevernejšom) ramene delty Dunaja, ktoré zároveň tvorí hranicu Ukrajiny a Rumunska. V blízkosti mesta leží jazero Jalpuh a asi 80 km východne pobrežie Čierneho mora. V súčasnosti tu žije asi 72 000 obyvateľov mnohých národností.
| Izmajil (Ізмаїл) | |||
| mesto | |||
 katedrála v meste
| |||
|
|||
| Štát |  Ukrajina
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Odeská | ||
| Súradnice | 45°21′6″S 28°50′11″V / 45,35167°S 28,83639°V | ||
| Rozloha | 53,6 km² (5 360 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 72 471 (2015) | ||
| Hustota | 1 352,07 obyv./km² | ||
| Prvá písomná zmienka | 1590 | ||
| - Mestské práva | 1830 | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 68600—633 | ||
| Telefónna predvoľba | +380-4841 | ||
  Poloha mesta na Ukrajine
| |||
| Webová stránka: izmail-rada.gov.ua | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny upraviť
Pevnosť Izmajil bola založená janovskými obchodníkmi v 12. storočí. Krátko patrila Moldavskému kniežatstvu. Najdlhšie bola súčasťou obranného systému Osmanskej ríše (od roku 1484 s prestávkami až do roku 1809). V 16. storočí sa pevnosť stala oporným bodom pre celý osmanský Budžak a postupne sa rozrastal počet civilistov a vzniklo tu tak mesto.
Pevnosť bola dobytá ruskými vojskami celkovo trikrát. Prvýkrát v roku 1770, keď vojská pod velením Nikolaja Repnina nielen zahnali osmanské vojská, snažiace sa prekročiť rieku Prut, ale aj dobyli viacero tureckých pevností a miest v oblasti. Turci sa preto po navrátení pevnosti rozhodli, že pevnosť dajú prestavať za pomoci francúzskych projektantov. Počas rusko-tureckej vojny (1787–1792) dobyli po deväťmesačnom obliehaní a následnom útoku na pevnosť v roku 1790 ruské vojská pod velením Alexandra Suvorova. Po skončení vojny bola pevnosť navrátená Osmanom, ale počas ďalšej rusko-tureckej vojny bol Izmajil dobytý po tretí raz (1809) a na základe Bukurešťskej mierovej zmluvy z roku 1812 pripadlo mesto ako i celá Besarábia Ruskému impériu, ktoré tak získalo prístup k Dunaju.
Rusi Izmajil v 19. storočí prestavali; vtedy bol postavený Pokrovský chrám a ďalšie kostoly. Najstaršou dochovanou stavbou v meste je mešita z 15. a 16. storočia, ktorá bola premenená na pravoslávny chrám a následne na múzeum. V rokoch 1918–1940 bol Izmajil spolu s celým Budžakom súčasťou Rumunska. V roku 1940 ho Rumunsko spolu s celou Besarábiou odstúpilo Sovietskemu zväzu. V rokoch 1940–1954 bolo mesto sídlom samosprávnej Izmajilskej oblasti, ktorá sa neskôr stala súčasťou Odeskej oblasti, do ktorej patrí v rámci Ukrajiny dodnes.
Súčasnosť upraviť
Dnes je Izmajil sídlo rajónu a mesto oblastného významu, podriadené oblastnej rade v Odese. Nachádza sa tu priemysel a prístav na Dunaji. Dopravne je mesto veľmi zle dostupné, nachádza sa ďaleko od významnejších ciest, chýba most cez Dunaj do rumunskej Tulcey a po jedinej železničnej trati Budžaku je mesto spojené s Odesou. Suchozemská cesta do Rumunska navyše pretína juh Moldavska.
Počtom obyvateľov je Izmajil po Odese druhé najväčšie mesto Odeskej oblasti. Žije tu 72-tisíc obyvateľov (2015), z nich 43,7 % tvoria Rusi, 38 % Ukrajinci, 10 % Besarábski Bulhari, 4,3 % Moldavci a 1 % Gagauzi (sčítanie 2001). Jazyková situácia je o niečo menej pestrá - 74,2 percenta ľudí doma používa ruštinu, 18 percent ukrajinčinu, 4,6 % bulharčinu, 1,8 % rumunčinu a 0,4 percenta gagauzštinu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Izmajil
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Izmajil na českej Wikipédii a Ізмаїл na ukrajinskej Wikipédii.