Ján Švantner
Ján Švantner (* 24. september 1949, Banská Hodruša) je slovenský básnik, esejista, publicista a prekladateľ.
| Ján Švantner | |
| slovenský básnik, esejista, publicista a prekladateľ | |
| Narodenie | 24. september 1949 (74 rokov) Banská Hodruša, Slovensko |
|---|---|
Životopis upraviť
Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Banskej Hodruši, Banskej Bystrici, Žarnovici a napokon na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval kombináciu slovenčina – francúzština. V rokoch 1972 – 1975 sa zúčastnil na študijnom pobyte v Literárnovednom ústave SAV, potom pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Tatran, v rokoch 1981 – 1982 pracoval v Ústave pre informácie a riadenie kultúry, neskôr ako redaktor.
Tvorba upraviť
Knižne debutoval v roku 1972 zbierkou básní O snežnom srdci. Vo svojich dielach sa inšpiruje prírodnou scenériou rodného kraja, spomienkami na detstvo, ale venuje sa tiež písaniu ľúbostnej lyriky, vyjadruje potrebu ľudskej príchylnosti a mámivosť i horkosť života. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z francúzskej poézie (Charles Baudelaire, Jean Cocteau, Jacques Prévert).
Dielo upraviť
Preklady upraviť
- 1982 - Lucian Blago: Čo počuje jednorožec (Tatran)
- 1984 - Jean Cocteau: Obrazy a sny (Slovenský spisovateľ)
- 1990 - Nicolas Boileau: Básnické umenie (Tatran)
- 1993 – Z Kvetov zla, preklad výberu básní Charlesa Baudelaira (II. vydanie 1995, III. vydanie 1997)
- 1997 - J.-P. Sartre: Existencializmus je humanizmus (Slovenský spisovateľ)
- 2001 - Antoine de Saint-Exupéry: Citadela (Hevi)
Ocenenia upraviť
- 2005 cena slovenských pohľadov za preklady z klasickej i modernej francúzskej poézie