Ján Jesenský-Jessenius

slovenský filozof, lekár, politik a vedecký spisovateľ

Ján Jesenský-Jessenius[1] (iné zápisy: Ján Jesenius, Ján Jessenius, Ján Jesenský, Ján/Jan z Jesenu; * 27. december 1566, Vroclav, Poľsko – † 21. jún 1621, Praha) bol slovenský[2][3] lekár, politik, filozof a autor vedeckých spisov.

Ján Jesenský-Jessenius
lekár, politik, filozof, autor vedeckých spisov
Ján Jesenský-Jessenius
Narodenie27. december 1566
Vroclav, Habsburská monarchia
Úmrtie21. jún 1621 (54 rokov)
Praha, Habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Jesenský-Jessenius

V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 32. mieste.[4]

Životopis

upraviť

Jesenský-Jessenius pochádzal z uhorského zemianskeho rodu, ktorý mal korene v slovenskom Turci, v Turčianskom Jasene. Vzdelanie získal najprv na univerzite v nemeckom Wittenbergu, kde študoval filozofiu a medicínu (od roku 1583), v štúdiu neskôr pokračoval na univerzite v Lipsku (od roku 1585) a v talianskej Padove (od roku 1588). Doktorom medicíny sa Jesenský-Jessenius stal v roku 1591 (za spis „O ochorení žlče po trojdennej zimnici“), zároveň získal aj doktorát z filozofie, ktorý mu bol uznaný až na pražskej univerzite. Padovská (katolícka) univerzita mu ho ako evanjelikovi uznať odmietla.

Od roku 1600 prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr bol aj jej rektorom. Tu bola vykonaná Jánom Jesenským-Jesseniom prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). Opis pitvy v roku 1601 vydal Jessenius v 9 prednáškach pod názvom "Anatomiae Pragae anno MDC abs se solenniter administratae historia". Prispel k rozvoju anatómie.

V roku 1602 prišiel Jesenský-Jessenius do Prahy opäť a to na osobné žiadosti cisára Rudolfa II. Habsburského, ktorému slúžil ako lekár. Zároveň Jesenský-Jessenius získal nové kontakty z radov českej šľachty a vydal veľa vedeckých prác či spisov.

V roku 1608 Jesenský-Jessenius Prahu opustil a vstúpil ako osobný lekár do služieb brata Rudolfa II. Mateja. V službách uhorského kráľa a budúceho habsburského cisára bol až do roku 1612. V roku 1617 sa Jesenský-Jessenius vrátil do Prahy tretíkrát a stal sa rektorom univerzity, o rok neskôr sa stal profesorom histórie.

V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe.

Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol 21. júna 1621, spolu s ďalšími 27 českými pánmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. Usmrtil ho sťatím mečom známy pražský kat Jan Mydlář. Vyrezali mu jazyk a hlavu zavesili na Staromestskej veži, neskôr v roku 1631 ich premiestnili do Týnskeho chrámu, no dnes netušíme, kde sa pozostatky Jána Jesenského-Jessenia nachádzajú.

  • De generationis et vitae humanae periodis
  • De sanguine vena secta demisso judicium
  • De ossibus. Tractatus. Witebergae : Samuel Selfisch, 1601. (Vydané v podobe faksimile so slovenským prekladom. Martin : Osveta, 1981)
  • Adversus pestem consilium

Pamiatka

upraviť
  • Čestná plaketa SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách
  • Je po ňom pomenovaná planétka 11830 Jessenius, (objaviteľ, český astronóm Antonín Mrkos 2. mája 1984.)
  • Je po ňom pomenovaný rýchlik EC Jan Jesenius
  • Je po ňom pomenovaná Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského so sídlom v Martine

Referencie

upraviť

Literatúra

upraviť
  • Zborník Ján Jessenius
  • ZÚBEK, Ľudo: Doktor Jesenius, Bratislava, 1956.
  • BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária: Ján Jessenius 1566-1621. (K 400. výročiu narodenia), Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
  • NEJESCHLEBA, Tomáš: Jan Jessenius v kontextu renesanční filosofie, Praha, Vyšehrad, 2008.
  • POLIŠENSKÝ, Josef: Jan Jesenský-Jessenius. Studie s ukázkami z díla, Praha, Svobodné slovo, 1965.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť