Ján Stacho (* 1. január 1936, Trnava – † 15. júl 1995, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny (konkretisti).

Ján Stacho
slovenský básnik a prekladateľ
Narodenie1. január 1936
Trnava, Slovensko
Úmrtie15. júl 1995 (59 rokov)
Bratislava, Slovensko

Životopis

upraviť

Pochádzal z robotníckej rodiny, stredoškolské vzdelanie získal v Trnave. V roku 1954, po absolutóriu gymnázia, pokračoval štúdiom na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1960. Pracoval ako lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. V rokoch 1964 –1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, krátko pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii, v rokoch 1970 –1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Po autonehode v roku 1973 bol doživotne pripútaný na lôžko a v invalidnom dôchodku.

Je neopakovateľným, osobitým básnikom-konkrétistom tzv. Trnavskej skupiny. Do poézie vniesol nové, senzibilné videnie sveta i jeho faktov a predkladá ho cynizmom a drsnosťou. Jeho poetika je založená najmä na preexponovanej zmyslovosti, zmyslovom vnímaní a výraznej erotickej rovine vnímania. Z uvedeného rámca sa vymyká posledná zbierka (napísaná po autonehode a následnom, takmer totálnom ochrnutí) Z prežitého dňa. Prostredníctvom jazyka a motívov žena - muž, láska - bolesť, samota - viera, krutosť - čistota, detstvo - domov, choroby - hrôzy, smrť - život sa usiluje vyťažiť nové vnímanie, pocity a videnie. Skepsa, smútok, zúfalstvo, ale aj viera v život s neustálou inováciou a metamorfózami - ktoré v sebe nesú humanistické posolstvo - oslobodzujú básnika od rutinérstva a sebauspokojovania. Jeho poézia je nielen výrazom protirečení sveta v 60. rokoch dvadsiateho storočia, ale aj subjektívnych konfliktov vychádzajúcich z rozporov skutočnosti a osobných problémov, ktoré mu priniesol život. Spôsob, ako ich autor neopakovateľne zobrazil v poézii, zaradil sa k popredným osobnostiam slovenskej literatúry. Objavil nové dimenzie ľudského sveta, vytrháva čitateľa zo všednej skutočnosti, ponúka dovtedy neobjavené obzory, obohacuje jeho vnímavosť i videnie. Okrem vlastnej tvorby prekladal i poéziu z francúzštiny (Jean-Nicholas Arthur Rimbaud), španielčiny, poľštiny, prekladal aj juhoslovanskú poéziu.

Poézia

upraviť
  • 1961 – Svadobná cesta
  • 1964 – Dvojramenné čisté telo
  • 1967 – Zážehy
  • 1969 – Apokryfy
  • 1978 – Z prežitého dňa

Výbery

upraviť
  • 1981 – Hadí princ

Tvorba pre deti a mládež

upraviť
  • 1959 – Čokoládová rozprávka

Preklady

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Pozri aj

upraviť
  • Monografia o Jánovi Stachovi
  • ZAMBOR, J.: Interpretácia básní Jána Stacha Číhanie, Svadobná cesta a Štvanec. In: Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu. Bratislava : LIC, 2010, s. 41 - 65.
  • ZAMBOR, J. : Interpretácia básne Jána Stacha Kováč. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 85 - 95.