Július Agárdy (maď. Agárdy Gyula; * 1. august 1895, Paňa – † 23. máj 1944, Budapešť) bol uhorský učiteľ, karikaturista a kňaz zemianskeho pôvodu.

Július Agárdy
uhorský učiteľ a karikaturista
Július Agárdy
Narodenie1. august 1895
Paňa, Slovensko
Úmrtie23. máj 1944 (48 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Július Agárdy
 
V kruhu rodiny

Otec Ladislav (1872 – 1949) učiteľ v Pani, matka Mária Csiffáry (1869 – 1954). Vstúpil do piaristického rádu 27. augusta 1913 vo Váci. Učil sa v rokoch 1915 – 1916 v Kluži, 1917 – 1918 na Budapeštianskej univerzite teológiu a matematiku-fyziku. Zložil slávnostnú prísahu 18. septembra 1917 a vysvätili ho 30. januára 1918. Počas Republiky rád ho v roku 1919 vysťahovali. V roku 1920 získal učiteľskú kvalifikáciu.

V rokoch 1919 – 1924 vyučoval vo Váci, v rokoch 1925 – 1926 v Tate, 1927 – 1929 v Szegede,[1] v rokoch 1930 – 1931 vo Veszpréme, v rokoch 1932 – 1940 na gymnáziu v Budapešti. V rokoch 1941 – 1943 bol riaditeľom gymnázia v Mosonmagyaróvári, v roku 1944 sa stal riaditeľom gymnázia vo Váci.

Od februáru 1944 trpel ťažkou chorobou a zomrel na klinike v Budapešti.

Redigoval ročníky piaristického gymnázia v Mosonmagyaróvári v rokoch 1941 – 1942,[2] a zborník piaristického gymnázia vo Váci v roku 1944.[3]

Jeho karikatúry boli vystavené na výstave piaristického rádu v roku 2017.[4]

Referencie

upraviť
  1. Tam viedol aj orchester (1927 A Kegyesrendiek Vezetése Alatt Álló Szegedi Városi Róm. Kath. Dugonics András Gimnázium Értesítője. Szeged, 34, 36)
  2. Gráberné Bősze Klára - Léces Károly 2004: A magyarországi iskolai értesítők bibliográfiája 1850/51-1948/49. 12. kötet Modor-Nagyszombat. Budapest, 39.
  3. Gráberné 18/ 116.
  4. Hitre, tudásra: A piaristák és a magyar művelődés (piarista.hu)

Pramene

upraviť
  • Léh István - Koltai András 1998: Catalogus Religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666-1997. Budapest, 34.
  • Kegyeletes életrajzok (Suffragia impressa) 40, 33.
  • Petőfi Irodalmi Múzeum
  • Horváth M. Ferenc - Pintér Tamás 1996: Késő maradékainknak tétessen jegyzésben! Írásos emlékek Vác város múltjából 1074 -1990. Vác, 575, 599.
  • piarista.hu Archivované 2019-05-31 na Wayback Machine