Jakub Surovec

Jakub Surovec (* 1715, Tisovec, časť Hámor – † 10. november 1740, Brezno, šibeničný vrch Viselnice) bol vodca zbojníckej družiny, pôsobiacej v Malohonte, na Gemeri, Horehroní, Liptove a Orave.

Jakub Surovec
vodca zbojníckej družiny
Narodenie1715
Tisovec, časť Hámor, Malohontská stolica
Úmrtie10. november 1740
Brezno, šibeničný vrch Viselnice

Jeho otec Ondrej Surovec bol bača na tisovskom salaši.

ŽivotopisUpraviť

Od detstva pastier, potom želiar a valach na salašoch v okolí Tisovca, Muráňa, na Horehroní. Pre krádež oviec bol väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar 1739 vstúpil do zbojníckej družiny, 1740 zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v Poľsku, neskôr na Orave, potom cez Liptov a Horehronie v Novohradskej a Zvolenskej stolici. Mesto Brezno a Zvolenská stolica podnikli prípravy na jej likvidáciu, 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce Pohronská Polhora. Po výsluchu a mučení bol odsúdený na smrť lámaním na kolese na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave. Prehliadka veže JAKUBA SUROVCA na Zbojskej za Pohronskou Polhorou a cesta po SUROVCOVOM chodníku (Čertova dolina).

LiteratúraUpraviť

  • Slovenský biografický slovník
  • František Kreutz: Zbojnícke skupiny na okolí Brezna v XVIII. storočí. In: Brezno sedemstoročné, Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo 1965, s. 58 - 67

Externé odkazyUpraviť