Zvolenská župa (Uhorsko)
Zvolenská župa resp. Zvolenská stolica resp. Zvolenský komitát (iný názov: Zvolen; lat. comitatus Zoliensis, maď. Zólyom (vár)megye, nem. Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
| Zvolenská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko | |
| Sídlo župy | Zvolen Banská Bystrica (od 18. stor.) | |
| Rozloha | 2 730 km² | |
| Obyvateľstvo | 133 653 (1910) [1] | |
| - | 102 500 (1880) [2] | |
| Hustota | 49,0 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 84,8 % Maďari 12,4 % Nemci 1,6 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 2,6 % Nemci 2,93 % Slováci 90,36 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,05 % Ostatní 0,51 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 65,1 % Evanjelické a. v. 31,7 % Židovské 2,3 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Zólyom County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Charakteristika
upraviťZvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko - Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.
Centrum
upraviťAdministratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.[5]
Dejiny
upraviťZvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.[5]
v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.[5]
V rokoch 1786 – 1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.[5]
Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Česko-Slovenska. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923 – 1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.
Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940 – 1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.
Národnosti
upraviťVo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.[5]
Okresy
upraviťÚzemie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy[5]:
- Horný (Processus superior)
- Dolný (Processus inferior)
Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.[5]
V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:
Mestá so zriadeným magistrátom:
V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:
- Banská Bystrica (celý okres)
- Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
- Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
- Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
- Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)
Referencie
upraviť- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b c d e f g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 168–176.
Literatúra
upraviť- BEL, Matej. Zvolenská stolica. Preklad Imrich Nagy. Vyd. 1. Čadca; Banská Bystrica : Kysucké múzeum v Čadci; Stredoslovenské múzeum, 2017. 612 s. ISBN 978-80-89751-17-4.
Pozri
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolenská župa (Uhorsko)
