Zvolenská župa (Uhorsko)

historická župa v Uhorsku
(Presmerované z Zvolenská stolica)

Zvolenská župa resp. Zvolenská stolica resp. Zvolenský komitát (iný názov: Zvolen; lat. comitatus Zoliensis, maď. Zólyom (vár)megye, nem. Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Zvolenská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Zvolen

Banská Bystrica (od 18. stor.)

Rozloha 2 730 km²
Obyvateľstvo 133 653 (1910) [1]
 -   102 500 (1880) [2]
Hustota 49,0 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 84,8 %
Maďari 12,4 %
Nemci 1,6 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 2,6 %
Nemci 2,93 %
Slováci 90,36 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,05 %
Ostatní 0,51 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 65,1 %
Evanjelické a. v. 31,7 %
Židovské 2,3 %
Wikimedia Commons: Zólyom County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika

upraviť

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko - Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

 
Zvolenská župa na strednom Slovensku

Centrum

upraviť

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.[5]

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.[5]

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.[5]

V rokoch 1786 – 1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.[5]

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Česko-Slovenska. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923 – 1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940 – 1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

Národnosti

upraviť

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.[5]

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy[5]:

  • Horný (Processus superior)
  • Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.[5]

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

  • Banská Bystrica (celý okres)
  • Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
  • Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
  • Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
  • Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)

Referencie

upraviť
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. a b c d e f g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 168–176.

Literatúra

upraviť
  • BEL, Matej. Zvolenská stolica. Preklad Imrich Nagy. Vyd. 1. Čadca; Banská Bystrica : Kysucké múzeum v Čadci; Stredoslovenské múzeum, 2017. 612 s. ISBN 978-80-89751-17-4.

Iné projekty

upraviť