James Braidwood (* 3. september 1800, Edinburgh – † 22. jún 1861, Londýn) bol britský hasič, priekopník nových technológii a postupov v požiarnej ochrane, prvý veliteľ Edinburgh Fire Engine Establishment (1824 – 1832) a prvý veliteľ London Fire Engine Establishment (1832 – 1861). Zomrel pri protipožiarnom zásahu.

James Braidwood
James Braidwood na rytine z roku 1861
James Braidwood
Narodenie3. september 1800
Edinburgh, Spojené kráľovstvo
Úmrtie22. jún 1861 (60 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Známy vďakaorganizátorstvo hasičstva, aplikovanie pokrokových metód v požiarnej ochrane
Profesiahasič, pôvodne zememerač
RodičiaFrancis James Braidwood
Janet Mitchell
Odkazy
Projekt
Guttenberg
James Braidwood
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons James Braidwood

Život upraviť

Narodil sa 3. septembra 1800 v Edinburghu ako desiate dieťa v rodine čalúnnika/nábytkára Francisa Jamesa Braidwooda (* 1752), ktorý sa stal úspešným stavebníkom, a jeho manželky Janet Mitchellovej. Po absolvovaní strednej školy v Edinburghu (1808 – 1813) sa vyučil za zememerača a istý čas pracoval so svojim otcom.[1] Počas tohto obdobia získal cenné skúsenosti týkajúce sa konštrukcie budov, ktoré neskôr využil v hasičskej profesii.[2]

Pôsobenie v Edinburgh Fire Engine Establishment upraviť

 
Veľký požiar Edinburghu na dobovej ilustrácii zo 16. novembra 1824

Po založení mestskej hasičskej jednotky Edinburgh Fire Engine Establishment v roku bol vymenovaný za jej prvého veliteľa (superintendanta). Avšak už 15. novembra 1824 vypukol niekoľkodňový veľký požiar mesta, následkom ktorého zomrelo desať osôb a 400 – 500 rodín ostalo bez domova.[3] Táto udalosť podnietila Braidwooda k zavedeniu mnohých nových postupov v organizácii hasičskej jednotky, požiarnej prevencii a metodika zdolávania požiarov. Hasiči sa zúčastňovali pravidelných cvičení, tréningov a inštruktáží v určitý deň v týždni, ráno o štvrtej hodine, napriek tomu, že reálne boli hasičmi na čiastočný úväzok (naďalej sa venovali aj svojim predchádzajúcim povolaniam). Do jednotky boli prijímaní najmä ľudia znalí konštrukcie budov.[1]

Braidwood vyhodnotil, že najdôležitejším faktorom, od ktorého závisí úspešné zabránenie šírenia požiaru do okolia a jeho uhasenie je včasný zásah – pokiaľ možno ešte v počiatočnej fáze požiaru (prvých cca 3 – 10 minút), kedy je najväčšia šanca ho uhasiť. Mesto preto rozdelil na menšie operačné územia – okrsky (districts).[1] Hasiči boli školení najmä na zefektívnenie prípravy na výjazd (skrátenie doby od vyhlásenia poplachu do výjazdu), urýchlené vyhľadanie ohniska požiaru a mierenie prúdom vody na koreň plameňa miesto vtedy zaužívaného neefektívneho a potencionálne nebezpečného spôsobu hasenia ohňa z väčšej vzdialenosti. Taktiež uviedol do praxe princíp, podľa ktorého hasiči pod velením svojich nadriadených vstupovali do horiacich budov, aby tak dosiahli ohnisko požiaru. Počas zásahu vydával pokyny pomocou lodnej píšťaly.[3][1] Vrchol svojej odvahy a rozvahy preukázal keď sa dozvedel, že v horiacom železiarstve sa nachádzajú sudy s pušným prachom – zakrytý do mokrou prikrývkou vstúpil na vlastné nebezpečenstvo do horiacej budovy a postupne vyniesol oba sudy.[4][1][5]

Najvýznamnejším výsledkom Braidwoodovej činnosti bol výrazný pokles škôd spôsobených požiarom.[1] Svoje priekopnícke metódy opísal v štúdii On the Construction of Fire-engines and Apparatus, the Training of Firemen, and the Method of Proceeding in Cases of Fire (1830), ktorá si získala celonárodnú pozornosť a edinburgská hasičská jednotka sa stala vzorom pre ostatné hasičské jednotky v Spojenom kráľovstve. Za aplikovanie lanového rebríka na evakuáciu osôb uväznených v horiacich budovách ho Royal Society of Arts ocenila striebornou medailou (1829).[6][1]

Pôsobenie v London Fire Engine Establishment upraviť

Dielo upraviť

Pamiatka upraviť

Na jeho počesť bol pomenovaný londýnsky hasičský čln v roku 1930. 5. septembra 2008 mu bol odhalený pomník na námestí v Edinburgu.

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g Curthoys 2014
  2. Halifax 1866, s. 8
  3. a b Halifax 1866, s. 9
  4. Ashton 1886, s. 198
  5. Halifax 1866, s. 11
  6. Halifax 1866, s. 12

Literatúra upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť