James Braidwood (* 3. september 1800, Edinburgh – † 22. jún 1861, Londýn) bol britský hasič, priekopník nových technológii a postupov v požiarnej ochrane, prvý veliteľ Edinburgh Fire Engine Establishment (1824 – 1832) a prvý veliteľ London Fire Engine Establishment (1832 – 1861). Zomrel pri protipožiarnom zásahu.

James Braidwood
James Braidwood na rytine z roku 1861
James Braidwood
Narodenie3. september 1800
Edinburgh, Spojené kráľovstvo
Úmrtie22. jún 1861 (60 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Známy vďakaorganizátorstvo hasičstva, aplikovanie pokrokových metód v požiarnej ochrane
Profesiahasič, pôvodne zememerač
RodičiaFrancis James Braidwood
Janet Mitchell
Odkazy
Projekt
Gutenberg
James Braidwood
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons James Braidwood

Narodil sa 3. septembra 1800 v Edinburghu ako desiate dieťa v rodine čalúnnika/nábytkára Francisa Jamesa Braidwooda (* 1752), ktorý sa stal úspešným stavebníkom, a jeho manželky Janet Mitchellovej. Po absolvovaní strednej školy v Edinburghu (1808 – 1813) sa vyučil za zememerača a istý čas pracoval so svojim otcom.[1] Počas tohto obdobia získal cenné skúsenosti týkajúce sa konštrukcie budov, ktoré neskôr využil v hasičskej profesii.[2]

Pôsobenie v Edinburgh Fire Engine Establishment

upraviť
 
Veľký požiar Edinburghu na dobovej ilustrácii zo 16. novembra 1824

Po založení mestskej hasičskej jednotky Edinburgh Fire Engine Establishment v roku bol vymenovaný za jej prvého veliteľa (superintendanta). Avšak už 15. novembra 1824 vypukol niekoľkodňový veľký požiar mesta, následkom ktorého zomrelo desať osôb a 400 – 500 rodín ostalo bez domova.[3] Táto udalosť podnietila Braidwooda k zavedeniu mnohých nových postupov v organizácii hasičskej jednotky, požiarnej prevencii a metodika zdolávania požiarov. Hasiči sa zúčastňovali pravidelných cvičení, tréningov a inštruktáží v určitý deň v týždni, ráno o štvrtej hodine, napriek tomu, že reálne boli hasičmi na čiastočný úväzok (naďalej sa venovali aj svojim predchádzajúcim povolaniam). Do jednotky boli prijímaní najmä ľudia znalí konštrukcie budov.[1]

Braidwood vyhodnotil, že najdôležitejším faktorom, od ktorého závisí úspešné zabránenie šírenia požiaru do okolia a jeho uhasenie je včasný zásah – pokiaľ možno ešte v počiatočnej fáze požiaru (prvých cca 3 – 10 minút), kedy je najväčšia šanca ho uhasiť. Mesto preto rozdelil na menšie operačné územia – okrsky (districts).[1] Hasiči boli školení najmä na zefektívnenie prípravy na výjazd (skrátenie doby od vyhlásenia poplachu do výjazdu), urýchlené vyhľadanie ohniska požiaru a mierenie prúdom vody na koreň plameňa miesto vtedy zaužívaného neefektívneho a potencionálne nebezpečného spôsobu hasenia ohňa z väčšej vzdialenosti. Taktiež uviedol do praxe princíp, podľa ktorého hasiči pod velením svojich nadriadených vstupovali do horiacich budov, aby tak dosiahli ohnisko požiaru. Počas zásahu vydával pokyny pomocou lodnej píšťaly.[3][1] Vrchol svojej odvahy a rozvahy preukázal keď sa dozvedel, že v horiacom železiarstve sa nachádzajú sudy s pušným prachom – zakrytý do mokrou prikrývkou vstúpil na vlastné nebezpečenstvo do horiacej budovy a postupne vyniesol oba sudy.[4][1][5]

Najvýznamnejším výsledkom Braidwoodovej činnosti bol výrazný pokles škôd spôsobených požiarom.[1] Svoje priekopnícke metódy opísal v štúdii On the Construction of Fire-engines and Apparatus, the Training of Firemen, and the Method of Proceeding in Cases of Fire (1830), ktorá si získala celonárodnú pozornosť a edinburgská hasičská jednotka sa stala vzorom pre ostatné hasičské jednotky v Spojenom kráľovstve. Za aplikovanie lanového rebríka na evakuáciu osôb uväznených v horiacich budovách ho Royal Society of Arts ocenila striebornou medailou (1829).[6][1]

Pôsobenie v London Fire Engine Establishment

upraviť

Pamiatka

upraviť

Na jeho počesť bol pomenovaný londýnsky hasičský čln v roku 1930. 5. septembra 2008 mu bol odhalený pomník na námestí v Edinburgu.

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g Curthoys 2014
  2. Halifax 1866, s. 8
  3. a b Halifax 1866, s. 9
  4. Ashton 1886, s. 198
  5. Halifax 1866, s. 11
  6. Halifax 1866, s. 12

Literatúra

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť