Jean-Loup Chrétien

Jean-Loup Chrétien (* 20. august 1938, La Rochelle, Francúzsko) je prvý francúzsky kozmonaut, ktorý letel na ruskej kozmickej lodi Sojuz aj na americkom raketopláne Atlantis.

Jean-Loup Chrétien
francúzsky kozmonaut
Jean-Loup Chrétien
Št. príslušnosťFrancúzsko
Stavneaktívny
Narodenie20. august 1938 (81 rokov)
La Rochelle, Francúzsko
Iné zamestnaniestíhací pilot
Hodnosťbrigádny generál Francúzskych leteckých síl
Čas vo vesmíre43d 11h 19m
Kozmonaut od1980
MisieSojuz T-6, Sojuz TM-7, Sojuz TM-6, STS-86
Znaky misiíSts-86-patch.svg

ŽivotUpraviť

Mladosť a výcvikUpraviť

Narodil sa v Bretánii. V roku 1959 sa dostal na tri roky do vojenskej leteckej školy École de l'Air. Potom slúžil v armáde ako stíhač a testovací pilot. V roku 1977 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa protivzdušnej obrany južného Francúzska. Od roku 1978 prechádzal sitom výberu z 430 adeptov z Francúzska na post kozmonauta, koncom roka 1980 nastúpil na výcvik v Hviezdnom mestečku s nohou v sadre. Je ženatý, má synov.

Lety do vesmíruUpraviť

Po prvýkrát letel koncom jari 1982 na palube Sojuzu T-6 na sovietsku orbitálnu stanicu Saľut 7. Spolu s ním z Bajkonuru vzlietol Vladimir Džanibekov, na stanici sa stretli s ďalšími tromi kozmonautmi Berezovojom, Lebedevom a Ivančenkovom, po týždni sa odpojili a vrátili na Zem po 189 hodinách letu. Svojim letom sa zaradil ako prvý občan Francúzska na 108 miesto medzi kozmonautmi Zeme.

Po druhýkrát bol v posádke lodi Sojuz TM-7 na jeseň 1988. Na štarte z Bajkonuru bol prítomný aj francúzsky prezident Francois Mitterrand. Trojčlenná posádka Volkov, Krikaľov a Chrétien sa so svojou loďou pripojila k orbitálnej stanici Mir, kde už pracovali Titov a Manarov. Celá pätica potom na stanici plnila pripravené úlohy, Chrétien mal na starosť 14 experimentov z pre neho vytvoreného programu Aragaz vrátane výstupu do otvoreného vesmíru (EVA). Po troch týždňoch sa Chrétien spoločne s Manarovom a Titovom v lodi Sojuz TM-6 vrátili späť na Zem.

Tretí let absolvoval vo svojich 59 rokoch na palube amerického raketoplánu Atlantis na jeseň roku 1997. Posádka bola medzinárodná, sedemčlenná: James Wetherbee, Michael Bloomfield, Vladimir Titov z Ruska, Scott Parazynski, Chrétien z Francúzska, Wendy Lawrenceová, David Wolf. Posledne menovaný na Mire zostal, namiesto neho sa na Zem vrátil Michael Foale z pôvodnej posádky Miru. So sebou mali vedecký modul Spacehab. Po 11 dňoch vo vesmíre Atlantis pristál na Floride, na pristávacej dráhe Kennedyho vesmírneho strediska.

Po letochUpraviť

Po troch letoch, počas ktorých vo vesmíre strávil 43 dní, zostal v americkom Houstone v NASA, roku 2001 odtiaľ odišiel. V rokoch 2007-2008 sa stal členom vedenia firmy Tietronix Sotfware v Houstone.

ZdrojeUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.

Externé odkazyUpraviť