Jednosmerný motor je v elektrotechnike krútiaci elektrický stroj na jednosmerný prúd, ktorý môže pracovať v režime elektromotor alebo generátor.[1] Napájanie rotora je realizované cez komutátor, ktorý prepína vinutia rotora. Niektoré novšie konštrukcie nahrádzajú mechanický komutátor elektronickým obvodom.[2] Princíp jednosmerného motora objavil v roku 1873 Zénobe Gramme,[3] je teda najstarším typom motora. Sériový motor má veľký rozbehový krútiaci moment. Zmenou veľkosti, v niektorých prípadoch polarity, napájacieho napätia umožňuje riadenie rýchlosti otáčania. Malé jednosmerné motory sú používané v mnohých nástrojoch, hračkách a bežných spotrebičoch. Jednosmerné motory boli nahradzované striedavými motormi. V súčasnosti sú využívané predovšetkým u ručného náradia, kde vďaka pomerne vysokým pracovným otáčkam vychádza pohon malý a ľahký. Pre pohon dopravných prostriedkov závislej i nezávislej trakcie sú komutátorové motory nahradzované asynchrónnymi a najnovšie synchrónnymi.

Princíp motora. Šípkami sú znázornené odpudivé sily medzi vonkajším poľom statoru a poľom rotoru. Rotor je tvorený cievkou a magnetické pole, ktoré cievka vytvára, je na nej farebne znázornené.

Referencie

upraviť
  1. FUEST, DÖRING, Klaus, Peter. Elektrische Maschinen und Antriebe. 5. vyd. Braunschweig/Wiesbaden : Friedr. Vieweg & Sohn Verlagsgesellschaft, 2000. ISBN 978-3-528-44076-3. S. 1.
  2. GLINKA, JAKUBIEC, Tadeusz, Mieczysław. Silniki elektryczne z magnesami trwałymi umieszczonymi na wirniku. Zeszyty Problemowe – Maszyny Elektryczne (Komel), roč. 2005, čís. 71, s. 103-112. Dostupné online. Archivované 2016-09-13 z originálu.
  3. Zénobe Gramme’s electrifying discovery at Expo 1873 Vienna [online]. www.bie-paris.org, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stejnosměrný motor na českej Wikipédii.

Iné projekty

upraviť