Otvoriť hlavné menu

Mgr. Jiří Černý (* 25. február 1936, Praha) je významný český hudobný kritik.[1][2] Usporadúva kontaktné klubové programy na počúvanie (nazvané Antidiskotéky či Rockování).

Jiří Černý
český hudobný kritik
Jiří Černý
Narodenie25. február 1936 (83 rokov)
Praha, ČSR
Alma materFilozofická fakulta Karlovej univerzity
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jiří Černý

ŽivotUpraviť

Do roku 1970Upraviť

Maturoval na stavebnej priemyslovke v roku 1955. Vyštudoval žurnalistiku a češtinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite. V rokoch 1961 – 1965 pracoval s výnimkou vojenskej prezenčnej služby ako kultúrny redaktor týždenníka Mladý svět. Keď dostal z ideologických dôvodov výpoveď, živil sa ako publicista na voľnej nohe. Prispieval do hudobných časopisov Melodie, (článok Louis Armstrong) (1963 – 1983 a 1988 – 1990), Hudba pro radost, Repertoár malé scény, Gramorevue, Hudba je hudba a Kruh. V Česko-slovenskom rozhlase uvádzal a pripravoval programy, napr. fakticky prvú česko-slovenskú hitparádu Dvanáct na houpačce (1964 – 1969), ktorá bola v tom čase veľmi populárna, alebo rozhlasový program Desky načerno (1967).[2]

Obdobie 1970 – 1989Upraviť

Na začiatku normalizácie po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol donútený z Česko-slovenského rozhlasu odísť z politických dôvodov, potom prechodne pracoval ako korektor v tlačiarni Mír alebo v Ľudovej škole umenia v Prahe 2, kde napísal mnoho článkov o rockových a popových skupinách, ktoré neskôr ponúkal do rôznych časopisov. Počas prebiehajúcej normalizácie pravidelne usporadúval v mnohých mestách v Česko-Slovensku svoje Antidiskotéky, na ktorých často púšťal nahrávky zakázaných pesničkárov alebo pesničkárov, ktorí žili v emigrácii (Karel Kryl, Vlastimil Třešňák, Jaroslav Hutka). Spolupracoval aj s hudobným vydavateľstvom Supraphon na edícii zahraničných LP platní (Joni Mitchell – Blue, 1973, sleevenote na LP Peter, Paul & Mary, 1979 ad.). Úzko spolupracoval s neskôr zakázanou Sekci mladé hudby Svazu hudebníků.

Po roku 1989Upraviť

V novembri 1989 sa zúčastnil na zakladaní Občianskeho fóra a moderoval niektoré protestné demonštrácie. V rokoch 1990 – 1992 zastával miesto šéfredaktora a predsedu správnej rady hudobného časopisu Rock & Pop.

Uvádza vlastné programy na rozhlasovej stanici Praha. Od apríla 2004 do februára 2007 písal články do Lidových novin. V súčasnosti píše stĺpčeky pre Hospodářské noviny. Pravidelne usporadúva antidiskotéky, programy na počúvanie a na ČRo 2 uvádza každú sobotu program Klub osamělých srdcí seržanta Pepře, v ktorom sa vracia hlavne k staršej hudbe.

23. decembra 2011 uvádzal koncert Pocta Václavovi Havlovi v pražskej Lucerně.

V roku 2013 získal Cenu Ministerstva kultury za prínos v oblasti hudby.[3]

PublikácieUpraviť

  • Jiří Černý, Zpěváci bez konzervatoře, 1966
  • Jiří Černý, Miroslava Černá, Poplach kolem Beatles, 1966
  • Jiří Černý, Miroslava Černá, Hvězdy světových mikrofonů, 1969
  • Jiří Černý, Miroslava Filipová-Černá, Hvězdy tehdejších hitparád, 1989 (roku 1995 bola M. Filipová-Černá určená súdnym rozhodnutím za spoluautorku)
  • Jiří Černý, Načerno v Českém rozhlasu, Torst, 2000
  • Jiří Černý, Určitá míra facky, Galén, 2010 (výber novinových komentárov 2001 – 2008)

ReferencieUpraviť

  1. Jiří Černý In: Databáze Národní knihovny ČR. Praha : Národní knihovna ČR. Dostupné online.
  2. a b Osudy Jiřího Černého [online]. Praha : Český rozhlas, 2013-08-09, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  3. NOVÁ, Eliška. Ministerstvo kultury zveřejnilo laureáty státní ceny. Je mezi nimi kritik Černý či básník Hruška. Lidovky.cz, 2013-10-23. Dostupné online [cit. 2015-02-22].

LiteratúraUpraviť

  • RIEDEL, Jaroslav. Kritik bez konzervatoře : rozhovor s Jiřím Černým. 1. vyd. Praha : Galén, 2006. 381 s. ISBN 80-7262-454-7.
  • LINDAUR, Vojtěch, a kol. Po stopách Velkého Mokasína : Sborník k 75. narozeninám Jiřího Černého. Praha : Galén, 2011. ISBN 978-80-7262-745-5.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Černý na českej Wikipédii.