Jozef Drobný

Jozef Drobný (* 25. marec 1897, Trstená – † 11. január 1959) bol významný predák slovenských poštárov a politik HSĽS v medzivojnovom Československu a v období Slovenského štátu.

Jozef Drobný
Poslanec Národného zhromaždenia ČSR
V úrade 1935 – 1939
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade 1939 – 1945
Biografické údaje
Narodenie	25. marec 1897 Trstená, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	11. január 1959 (61 rokov)
Politická strana	HSĽS
Profesia	poštový tajomník
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Súrodenci	Ján Drobný
Politický portál  Biografický portál

Biografia

Študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku. Po štúdiách nastúpil do poštovej služby. Už v roku 1919 sa pokúsil spolu s ďalšími štátnymi zamestnancami založiť Spolok štátnych zamestnancov, avšak v súvislosti s plebiscitom na Spiši bol odvolaný do obce Tribš ako administrátor miestneho poštového úradu a poštový dôverník.

Medzičasom sa utvoril Spolok slovenských poštárov, do ktorého vstúpil. Začal byť činný v jeho bratislavskom výbore a od roku 1924 bol aj v jeho predsedníctve. Po rozdelení bratislavskej odbočky na ústredie a odbočku bol zvolený do čela odbočky a zároveň sa stal úradujúcim podpredsedom ústredia Spolku slovenských poštárov. Okrem odborovej činnosti sa začal venovať aj písaniu odborných prác v oblasti poštových služieb. V roku 1932 vydal knihu Hospodárska služba poštových úradov (praktická príručka pre zamestnancov pošty). Taktiež prispieval odbornými článkami do viacerých časopisov. Stal sa aj hlavným poštovým tajomníkom v Bratislave.

V parlamentných voľbách v roku 1935 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS, resp. Autonomistický blok. Kandidoval v XVI. volebnom kraji (Nové Zámky). V snemovni pôsobil v rozpočtovom a sociálne-politickom výbore.

Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 je zvolený za poslanca. V sneme zasadal počas celej doby trvania Slovenského štátu. Bol členom sociálneho výboru snemu. Bol krajovým poslancom pre okres Nová Baňa a zároveň vedúci Odboru poštovej správy pri Združení štátnych a verejných zamestnancov.

Po roku 1945 bol na základe rozhodnutia SNR z pošty pre kolaborantstvo prepustený. Orgánmi Národnej bezpečnosti bol spolu s ďalšími poslancami snemu zaistený a postavený pred súd. V marci 1947 bol za svoju činnosť v rokoch 1938 – 1945 odsúdený na trest odňatia slobody 20 mesiacov, ktorý si však stihol odpykať do vynesenia rozsudku. Okrem toho mu bola ako vedľajší trest vymeraná strata občianskych práv na dobu dvoch rokov a konfiškácia jednej štvrtiny majetku.