Julian Assange

Julian Paul Assange (* 3. júl 1971, Townsville, Queensland, Austrália) je austrálsky programátor, internetový aktivista a publicista. Je známy predovšetkým ako zakladateľ, tlačový hovorca a šéfredaktor internetového portálu WikiLeaks. WikiLeaks sa dostali do medzinárodnej pozornosti v roku 2010, keď zverejnili sériu únikov informácií, medzi ktoré patrili videozáznamy o protiprávnom americkom útoku na Bagdad s vraždami nevinných ľudí a záznamy o vojne v Afganistane (júl 2010), záznamy o vojne v Iraku (október 2010) a Cablegate (únik diplomatických depeší, ktoré americkému ministerstvu zahraničných vecí zaslalo 274 jeho konzulátov zverejnili v novembri 2010).

Julian Assange
austrálsky programátor, internetový aktivista a publicista
Julian Assange v roku 2014
Narodenie	3.7.19713. júl 1971 (53 rokov) Townsville, Queensland, Austrália
Známy vďaka	zakladateľ WikiLeaks
Rodičia	John Shipton Christine Ann Assange
Manželka	Teresa Assange (1989 – 1999) Stella Moris (od 2022)
Deti	Daniel Assange (* 1989) Gabriel Assange (* 2017) Max Assange (* 2019)
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Julian Assange (plné texty diel autora)
Commons	Julian Assange
Biografický portál

Po únikoch v roku 2010 začala vláda Spojených štátov trestné stíhanie vo veci WikiLeaks a 30. novembra 2010 bol na Assangea vydaný zatykač. Po takmer siedmich rokoch strávených na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde mu boli poskytli azylovú ochranu, bol v roku 2019 zatknutý a uväznený. V júni 2022 britská vláda odsúhlasila jeho vydanie do USA. Vydaniu sa súdne bránil. Podporovali ho v tom ďalší aktivisti a organizácie vo svete ale aj na Slovensku.

V júni 2024 Assange uzavrel dohodu o vine a treste s americkými prokurátormi, zastupujúcimi vládu USA. Po potvrdení dohody pred súdom na ostrove Saipan bol oslobodený a tým skončila 14 rokov trvajúca súdna odysea proti Assangeovi.

Pred WikiLeaks

Assange sa narodil ako Julian Paul Hawkins Christine Ann Hawkinsovej (nar. 1951), výtvarnej umelkyni a Johnovi Shiptonovi, ktorý je protivojnový aktivista a architekt. Pár sa rozišiel ešte skôr, ako sa Julian narodil. Keď mal jeden rok, jeho matka sa vydala za Bretta Assangea, herca, s ktorým viedla malú divadelnú spoločnosť a ktorého Julian prijal za svojho otca (a ako priezvisko si vybral Assange). Christine a Brett Assange sa rozviedli okolo roku 1979, keď mal približne 8 rokov. Christine potom 3 roky žila s mužom, ktorého Julian neskôr opísal ako „člena austrálskeho kultu The Family“, ktorý patrili ku hnutiu New Age. Assange žil počas svojho detstva vo viac ako 30 austrálskych mestách. Navštevoval viacero škôl. V tínedžerskom veku sa usadil so svojou matkou a nevlastným bratom v Melbourne. Od roku 1987, veku 16 rokov, sa stal počítačovým hekerom a vystupoval pod menom Mendax, presťahoval sa k svojej priateľke vo veku 17 rokov.

Pred prácou pre WikiLeaks študoval matematiku a fyziku a pracoval ako počítačový programátor. Do zatknutia žil striedavo vo viacerých krajinách a pre novinárov sa vyjadril, že je neustále na cestách. Pred zatknutím robil nepravidelné verejné vystúpenia, kde hovoril o cenzúre, slobode tlače a investigatívnej publicistike. Získal aj viaceré novinárske ocenenia.

Prenasledovanie a stíhanie Assangea

Medzinárodná medzivládna organizácia Interpol ho 30. novembra 2010 umiestnila na tzv. červený zoznam hľadaných osôb Interpolu, pretože bol stíhaný vo Švédsku pre podozrenie zo znásilnenia a spáchania ďalšieho trestného činu. Jeho zástancovia však tvrdili, že obvinenia sú vykonštruované a stoja za nimi politické sily, ktoré ho chcú aspoň zdiskreditovať.

Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska. Obvinenie už medzičasom vo Švédsku zrušili a prípad zastavili v roku 2017 a 2019. Ekvádor v roku 2012 ponúkol Assangeovi pomoc, čo súviselo aj s vtedajším vzťahom Ekvádoru k Spojeným štátom, ktoré boli pre Assangea najväčšou hrozbou.

Edward Snowden požiadal o ekvádorský azyl 23. júna 2013 ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí. Ekvádor sa k jeho žiadosti staval najprv zdržanlivo. 27. júna 2013 však odstúpil od rokovaní o dohode o preferenčnom obchode s USA, aby tak „zmaril vydieranie“ USA vo veci Snowdenovho azylu. Nakoniec však Snowden azyl nedostal a podľa diplomatickej korešpondencie, ktorá unikla a bola zverejnená 28. júna 2013, ekvádorský prezident Rafael Correa zastavil úsilie, ktoré malo pomôcť dostať E. Snowdena z Ruska. Ekvádorský prezident vyhlásil, že dočasný cestovný dokument, vydaný ekvádorským konzulom v Londýne v spolupráci s J. Assangeom, bol vydaný bez potrebnej autorizácie.

Týmto medzi ekvádorskou vládou a Assangeom vzniklo napätie. Po tom, čo mu v roku 2018 udelili občianstvo, po viacerých sporoch s ekvádorskými orgánmi 11. apríli 2019 mu Ekvádor zrušil azyl s odôvodnením: „opakované porušovanie medzinárodných dohôd a denných protokolov“. 11 apríla 2019 bol Assange v Londýne zatknutý britskou políciou. Jeho právnička tvrdila, že ho zatkli na základe žiadosti Spojených štátov. Zatknutie odsúdil aj Snowden. 11. apríla 2019 bol uznaný vinným z porušenia zákona o kauciách a 1. mája 2019 bol v Spojenom kráľovstve odsúdený na 50 týždňov väzenia. Assange sa odvtedy nachádza v mimoriadne prísne stráženej väznici Belmarsh v Londýne. 60 lekárov adresovalo britskej vláde list, v ktorom uvádzajú, že zdravotný stav Juliana Assangea je veľmi vážny a že hrozí, že vo väzení umrie.

Assange počas pobytu na ekvádorskom veľvyslanectve splodil dvoch synov, Gabriela a Maxa. Oznámila to v apríli 2020 jeho vtedajšia partnerka, právnička Stella Morris, s ktorou sa v marci 2022 zosobášili.

Obvinenia a súdy v rokoch 2019 – 2021

11. apríla 2019 americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Assangea zo sprisahania s Chelseou Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača. Oznámili to hneď po tom, ako Assangea zatkli v Londýne na základe žiadosti Spojených štátov na jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu z roku 2012. Assangea obviňujú z pomoci Manningovej, ktorá poskytla WikiLeaks utajované materiály. Assange jej mal pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany.

Vláda Spojených štátov 23. mája 2019 ďalej Assangea obvinila z porušenia zákona o špionáži z roku 1917.

24. februára 2020 sa začalo na súde v Londýne súdne pojednávanie vo veci vydania Juliana Assangea do USA. Súdu predchádzal protest v centre Londýna 22. februára 2020. Za jeho prepustenie protestovali stovky ľudí, mnohí politici, hudobníci a ďalšie celebrity. Protesty sa konali aj vo viac než 40 mestách po celom svete.

Do júna 2019 americké úrady voči Assangeovi vzniesli už 18 obvinení, väčšinu na základe zákona o špionáži. Posledné obvinenia zo sprisahania zameraného na preniknutie do počítačových systémov boli rozšírené dôkazmi o tom, že Assange na tejto trestnej činnosti spolupracoval s hackermi zo skupín LulzSec a Anonymous. V spolupráci s nimi „neoprávnene vstúpil vo vládneho počítačového systému členskej krajiny NATO“. USA stále žiadajú o jeho vydanie z Británie. Súdny proces, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o americkej žiadosti, sa mal začať v septembri 2020.

Britský súd v januári 2021 rozhodol, že Assange nebude vydaný do USA, kde čelí obvineniam z porušenia špionážneho zákona a sprisahania s cieľom nabúrať sa do vládnych počítačov, za čo mu hrozí 175-ročné väzenie.

Výzva špeciálneho spravodajcu OSN z novembra 2019

Špeciálny spravodajca OSN Niels Melzer vo svojej správe z 1. novembra 2019 uvádza, že Julian Assange „má všetky príznaky typické pre dlhodobé vystavenie psychologickému mučeniu“. Táto skutočnosť odporuje medzinárodnému právu. V správe ďalej uvádza: „Napriek zdravotnej naliehavosti mojej výzvy a závažnosti porušenia ustanovení, UK neprijalo žiadne opatrenia na vyšetrovanie, prevenciu a nápravu, ktoré požaduje medzinárodné právo“. Ďalej píše: „V krátkej reakcii zaslanej takmer päť mesiacov po mojej návšteve vláda Spojeného kráľovstva jednoznačne odmietla moje zistenia bez toho, aby naznačila akúkoľvek ochotu zvážiť moje odporúčania, nieto ich implementovať, alebo dokonca poskytnúť požadované dodatočné informácie“. V správe tiež spomína že: „Je naďalej zadržiavaný v represívnych podmienkach izolácie a dozoru, čo nie je opodstatnené jeho dôvodom väzby.“

Špeciálny spravodajca OSN v správe píše tiež o tom, že Julian Assange nemá riadny prístup k právnemu zástupcovi a dokumentom, čím je vážne oslabené jeho najzákladnejšie právo na prípravu obhajoby.

V správe ďalej píše: „Očividná a trvalá svojvoľnosť, ktorú v tomto prípade preukázalo súdnictvo aj vláda, naznačuje alarmujúce odchýlenie sa od záväzku Spojeného kráľovstva v oblasti ľudských práv a zásad právneho štátu. Toto je znepokojivý príklad, ktorý ešte viac posilňuje nedávne odmietnutie vlády viesť dlho očakávané súdne vyšetrovanie týkajúce sa účasti Britov na programe mučenia a vydávania osôb CIA.“ [...] „Podľa môjho názoru tento prípad nikdy nebol o vine alebo nevine pána Assangea, ale o tom, že ho nútia zaplatiť cenu za odhalenie vážneho vládneho previnenia vrátane údajných vojnových zločinov a korupcie. Ak Spojené kráľovstvo neodkladne nezmení kurz a nezmení svoju neľudskú pozíciu, pokračujúce vystavenie pána Assangea svojvoľnosti a zneužívaniu môže mať onedlho cenu ľudského života.“

Niels Melzer vo svojej urgentnej výzve vláde UK dôrazne odporúča, aby zakázala vydanie Juliana Assangea do USA, aby bol okamžite prepustený a aby mu bolo umožnené zotaviť sa zo zdravotných problémov a obnoviť jeho osobný a profesionálny život.

Priznanie a koniec stíhania v roku 2024

V roku 2022 Assangeovi umožnilo rozhodnutie súdu v Londýne z 24. januára 2022 odvolať sa na britskom najvyššom súde voči rozhodnutiu o jeho vydaní do Spojených štátov.

Za oslobodenie z obvinení urobil pre Juliana najviac jeho biologický otec John Shipton. Tomu sa podarilo nahovoriť minimálne dvoch členov austrálskeho parlamentu aby za neho lobbovali. Keď v júni 2024 Assange uzavrel dohodu o vine a treste s americkými prokurátormi, zastupujúcimi vládu USA a jeho obhajkyňa dokonca ďakovala austrálskemu premiérovi Anthony Albanesemu, ktorý pracoval v jeho prospech za kulisami.

Dohoda spočívala v tom, že Assange uzná svoju vinu (prizná sa k sprisahania za účelom získania a zverejnenia tajných dokumentov americkej národnej obrany podľa zákona o špionáži) a tým sa vyhne ďalšiemu potenciálnemu uväzneniu. Podľa podmienok dohody budú prokurátori ministerstva spravodlivosti žiadať trest v dĺžke, ktorý si už odsedel v britskom väzení, čo by umožnilo jeho okamžité prepustenie. Assange zase prikáže WikiLeaks, aby zničili informácie poskytnuté Manningovou, čo potom potvrdí osobne.

Bolo dohodnuté, že súd sa uskutoční na ostrove Saipan, ktorý je súčasťou  zámorských území Spojených štátov v súostroví Mariány v západnej časti Tichého oceánu. Saipan je vzdialený viac ako 6400 kilometrov od ostrova Havaj, teda asi 8400 kilometrov od západného pobrežia USA. Sudkyňa  Ramona Villagomez Manglona vyhlásila, že prijme podmienky dohody o vine a treste uzavretej medzi Assangeom a americkou vládou. Assange bol vyzvaný, aby sa pred ňu postavil a vypočul si svoj trest. Po tom, čo mu prečítala text dohody a Assange potvrdil, že porozumel sudkyňa povedala: "Po tomto vyhlásení budete môcť vyjsť z tejto súdnej siene ako slobodný človek. Dúfam, že mier bude obnovený.“ Týmto skončila 14 rokov trvajúca dráma proti Assangeovi (z ktorých strávil 5 vo väzbe). Assange potom objímal svojich právnikov, podával ruky tým a podpisoval sa podporovateľom a začal slziť. Zo Saipanu odletel do Canberry v Austrálii.

Podpora slovenských mimovládnych organizácií

Petíciu za prepustenie Juliana Assangea podpísalo viac než 5 000 ľudí. Aktivisti tiež požiadali o stretnutie so zástupcami Britského veľvyslanectva, ktorí sa s nimi odmietli stretnúť napriek tomu, že o stretnutie požiadali vopred písomne.

Opačné reakcie politikov

Niektorí americkí politici otvorene vyzývajú k dolapeniu, súdeniu alebo dokonca poprave Juliana Assangea. Poradca kanadského premiéra Tom Flanagan vyhlásil, že „si zaslúži smrť“ a že by na neho mal byť spáchaný letecký atentát (neskôr vyhlásil, že svoj „pochabý“ komentár ľutuje). Neúspešná viceprezidenstká kandidátka Sarah Palinová volá po tom, že „by mal byť stíhaný ako teroristi (vodcovia Talibanu alebo Al-Káidy)“ a domnieva sa, že je „protiamerický“. Jej stranícky kolega a prezidentský kandidát z minulých volieb, Mike Huckabee, sa tiež vyslovil za smrť Assangea ako aj človeka „zodpovedného za únik diplomatických depeší“ – tento skutok označil za vlastizradu a povedal, že „čokoľvek menej ako poprava by bolo príliš vľúdnym trestom“.

Pozri aj

• Edward Snowden
• Chelsea Manningová

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julian Assange

Externé odkazy

• Domovská stránka Juliana Assangea iq.org – archív z roku 2007