Juraj Uhrín
Dr.[1] Juraj Uhrín (* 6. október 1920, Békešská Čaba, Maďarské kráľovstvo – † ?[2]) bol slovenský robotnícky právnik a politik. Bol pôvodne poľnohospodársky robotník, po absolvovaní tzv. Právnickej školy pracujúcich, sa stal sudcom[3]. Bol sudcom v procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku, na čele ktorej mal stáť Gustáv Husák.[4] Po skončení procesu sa začal ako člen KSS, resp. KSČ politicky angažovať. V roku 1954 sa stal slovenským povereníkom spravodlivosti.
| Juraj Uhrín | ||||||||
| Bývalý povereník spravodlivosti | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 17. december 1954 – 18. december 1956 | ||||||||
| Prezident | Antonín Zápotocký | |||||||
| Premiér | Rudolf Strechaj (Predseda Zboru povereníkov) | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 6. október 1920 Békešská Čaba, Maďarské kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | ? | |||||||
| Politická strana | KSS (KSČ) | |||||||
| Alma mater | Právnická škola pracujúcich | |||||||
| Profesia | sudca, politik | |||||||
Životopis
upraviťNarodil sa v maďarskom meste Békešská Čaba, kde žila početná slovenská menšina. Živil sa ako pomocná pracovná a poľnohospodárska sila. V rokoch 1941 až 1943 absolvoval prezenčnú vojenskú službu. Z tejto sa pokúsil dezertovať, bol však zadržaný a umiestnený do zberného tábora. Počas vojny bol ťažko zranený, keď ho zasiahol letecký útok. Prišiel o štyri prsty na pravej ruke. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahoval do Česko-Slovenska a začal bývať v Šali. V rokoch 1945 až 1946 pracoval ako robotník v poľnohospodárstve, následne až do roku 1950 ako školník. V roku 1946 vstúpil do Komunistickej strany. Od roku 1948 predsedal dva roky KSS v Šali. V roku 1949 nastúpil na dvojročný kurz tzv. Právnickej školy pracujúcich pri Ministerstve spravodlivosti, ktorá mala za úlohu vychovávať nové a Komunistickej strane verné kádre pre justíciu. Už v roku 1951 sa stal predsedom kontrolného odboru na Povereníctve spravodlivosti. Následne sa stal predsedom Krajského súdu v Bratislave. 17. decembra 1954 bol vymenovaný za povereníka spravodlivosti, pričom vo funkcii zotrval do 18. decembra 1956.[2] [3] Z funkcie povereníka musel podľa záznamov odísť z dôvodov alkoholizmu, nemorálneho života a zneužívania výhod, za čo bol ako povereník disciplinárne riešený. Bolo mu však umožnené naďalej pracovať v štátnej správe, keď začal pôsobiť na Ústrednom národnom výbore v Bratislave.[5]
Ako vhodný káder bol vybraný za sudcu v procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku. Stal sa tak predsedom senátu, ktorý bol špeciálne zriadený na Najvyššom súde. Jeho rozhodnutia v tejto kauze boli počas celého priebehu aktívne ovplyvňované prítomnými členmi ÚV KSČ cez lístočky s pokynmi. V jednom z týchto pokynov napísal člen ÚV Rudolf Strechaj Uhrinovi: "Drž nakrátko tú sviňu." Tento pokyn bol mierený k osobe Gustáva Husáka a možnostiam jeho obhajoby. Tento pokyn bol dokonca určitý čas aj súčasťou súdneho spisu, keďže Juraj Uhrín ho nechal z neznámeho dôvodu vo svojom stole v súdnej sieni.[6] Okrem tohto procesu súdil aj iné politické procesy, napríklad proti katolíckemu disentu.[7] Práve za svoju účasť na politických procesoch sa v roku 1954 stal Juraj Uhrín povereníkom spravodlivosti.
Ústav pamäti národa eviduje pod údajmi Juraj Uhrín, nar. 06.10.1920 jeden záznam. Pod registračným číslom 4622 sa nachádza osoba s krycím menom Ulman, ktorá je evidovaná v kategórii agent. Pod kategóriou agent sú podľa Ústavu pamäti národa osoby, ktoré je možné považovať za vedomých spolupracovníkov ŠtB.[8]
Referencie
upraviť- ↑ Slovenská národná rada 1954 [online]. psp.cz, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
- ↑ a b Michal Macháček. Gustáv Husák v kauze slovenského buržoazního nacionalismu. [magisterská diplomová práca] Praha 2011, s. 235. [1]
- ↑ a b J. Vorel, A. Šimánková a L. Babka. Československá justice v letech 1948–1953 v dokumentech. Praha, Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu, 2004, s. 131.
- ↑ Politické procesy v ČSR v 50. letech [online]. totalita.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Juraj Marušiak. Česko-Slovenská historická ročenka. Brno, 2006, s. 286.
- ↑ Michal Macháček. GUSTÁV HUSÁK V KAUZE SLOVENSKÉHO BURŅOAZNÍHO NACIONALISMU. Praha 2011, s. 156.
- ↑ Súd s Karolom Cibirom, Silvesterom Krčmérym a spol. [online]. smalik.szm.com, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
- ↑ Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. upn.gov.sk, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.