Kaplnka Matky Božej (Veveří)

Kaple Matky Boží alebo Kaplnka Matky Božej Veverskej, leží asi 400 m juhozápadne od hradu Veveří. Kaplnka pochádza pravdepodobne z 12. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1240. V okolí kaplnky sa rozkladá stredoveká obec, ktorá zanikla počas husitských vojen.

Kaplnka Matky Božej, pohľad od hradu Veveří

Opis upraviť

 
Madona Veverská

Ide o dvojloďovú sakrálnu stavbu. Pôvodne románska kaplnka bola neskôr čiastočne prestavaná v gotickom slohu. Vežu zborili Švédi počas tridsaťročnej vojny a dodnes sa zachovala iba malá vežička s dvoma zvonmi. Južný románsky portál je na tympanóne ukončený gréckym krížom s dvoma levmi a vedie do bočnej, gotickej lode. Do hlavnej románskej lode sa vstupuje cez gotický západný vchod. Na štíte na východnej strane kaplnky je zreteľný neskorogotický reliéf ľudskej tváre.

Vnútorné vybavenie kaplnky je skromné. Cenný originál obrazu Madony Veverskej, ktorý niektorí bádatelia pripisujú Majstrovi Vyšebrodského oltára tvoriacemu okolo roku 1350, bol uložený v zbierke Národnej galérie v Prahe. Jeho kópiu z kaplnky ukradli v októbri 1993. Vo výklenku schodiska bol v roku 1837 pochovaný bývalý švédsky kráľ Gustáv IV. Adolf, o osem rokov neskôr však boli jeho pozostatky prenesené do Oldenburgu.

Priestranstvo okolo kaplnky slúžilo tiež ako cintorín pre okolité dediny. Napríklad zosnulí z Veverskej Bítýšky tu boli pochovávaní až do roku 1837, kedy bol založený obecný cintorín. Posledný pohreb sa pri kaplnke konal až v roku 1880.

Kaplnka leží v katastrálnom území Bystrca, ale cirkevne spadá pod správu farského úradu vo Veverskej Bítýške. V súčasnej dobe sa v kaplnke nekonajú pravidelné bohoslužby, pre cirkevné účely slúži iba pri niektorých sviatkoch. kaplnka Matky Božej je tiež obľúbeným miestom sobášov.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaple Matky Boží (Veveří) na českej Wikipédii.

Externé odkazy upraviť

Súradnice: 49° 15′ 19.85″ s.š., 16° 27′ 17.42″ v.d.