O rovnomennej krajskej jednotke pozri Kavala (krajská jednotka).

Kavala (gr. Καβάλα - Kavala) je druhé najväčšie mesto v severnom Grécku, leží v kraji Východná Makedónia a Trácia.

Kavala
(Καβάλα)
Mesto
Štát Grécko Grécko
Kraj Macedónia
Okres Kavala
Nadmorská výška 0 - 53 m n. m.
Súradnice 40°56′S 24°24′V / 40,933°S 24,400°V / 40.933; 24.400
Rozloha 350,6 km² (35 060 ha)
Obyvateľstvo 63 293 (2001)
Hustota 180,53 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+1)
 - letný čas VELČ (UTC+2)
PSČ 65x xx
Tel. predvoľba 2510
Registračná zn. vozidla KB
Poloha mesta v rámci Grécka
Poloha mesta v rámci Grécka
Wikimedia Commons: Kavala
Webová stránka: www.cityofkavala.gr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Staré mesto-Panagia

Starovek

upraviť

Spočiatku bolo územie Kavaly obývané Trákmi, no tých v 7. storočí pred Kr. odtiaľto vyhnali Gréci z neďalekého ostrova Thasos, ktorí tu založili kolóniu Neapolis (Nové mesto). Podľa niektorých názorov však bol Neapolis kolóniou Aténčanov, čo však je nepravdepodobné, lebo poloha mesta je blízsko vplyvu Thassosu a okolo Neapolisu boli aj iné jeho kolónie. Mesto však bolo samostatný štát a spojenec Atén, aj preto, že obyvatelia Thassosu boli Ióni, rovnako ako aj Aténčania. Na strane Atén bolo aj počas Peloponézskej vojny až do roku 340 pred Kr., kedy ho ovládli Macedónci s kráľom Filipom II.. Mesto patrilo Macedónií, ktorú v 2. storočí pred Kr. ovládli Rimania. V 1. storočí pred Kr. sem z Ríma utiekli Caesarovi vrahovia Brutus a Cassius, ktorých však porazil Augustus pri neďalekom meste Filippy. V nasledujúcom storočí sem prišiel apoštol Pavol a od tej doby sa v meste rozmáhalo kresťanstvo, ktoré v 4. storočí vytlačilo pohanské kulty. V roku 395 mesto pripadlo Východorímskej (Byzantskej) ríši.

Byzantské obdobie

upraviť

Počas tohto obdobia bolo mesto Neapolis premenované na Christoupoli (Kristovo mesto). V 6. storočí tu cisár Justinián I. postavil mohutné opevnenia, ktoré v budúcnosti slúžili na ochranu proti bulharským útočníkom. Opevnenia boli posilnené aj v 8. a 9. storočí. V roku 1185 mesto dobyli Normani a v roku 1387 Turci čím sa dostalo do Osmanskej ríše.

Turkokratia

upraviť

Počas tureckej doby si mesto zachovalo svoj grécky charakter a v tejto dobe dostalo svooje dnešné meno, Kavala. Mesto prosperovalo aj v tomto období, v 16. storočí tu veľkovezír gréckeho pôvodu Ibrahim Paša postavil nový vodovod. Turci ďalej využívali byzantské hradby a pevnosť Panagia, ktoré stoja dodnes. V meste sa usadila aj bulharská komunita, ktorá Kavalu nazývala Morunets.

Moderné dejiny

upraviť

V roku 1912 Kavalu ovládli Bulhari s cielom bulharizovať grécke obyvateľstvo, no o rok neskôr mesto dobyli Gréci. Bulharská menšina sa potom vysťahovala do Bulharska. Po grécko-tureckej vojne v roku 1923 sa tu usadili Maloázijskí Gréci, čím sa zvýšil význam mesta. Boli tu vytvorené široké odvetvia priemyslu a poľnohospodárstva, zvlášť kvalitný bol miestny tabak a víno.

Súčasnosť

upraviť

Kavala patrí medzi grécke veľkomestá, nachádzajú sa tu pláže, je tu dôležitý prístav a zvlášť kvalitné je miestne víno, preto sa táto oblasť nazýva aj grécke Bordeaux. Žije tu približne 64 000 obyvateľov. Pochádza odtiaľto viacero gréckych osobností, ako speváčka Despina Vandi, futbalista Theodoros Zagorakis, speváci Vassilis Karas či Nikos Kourkoulis a spisovateľ Vassilis Vassilikos.

Partnerské mestá

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kavala

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kavala na anglickej Wikipédii.