Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali

Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali je divadelná hra Jána Chalupku z roku 1830. K napísaniu tohto diela ho viedla malomeštiacka spoločnosť v Brezne, kde v tom čase pôsobil. Podobnú malomeštiacku tematiku majú aj iné jeho diela.

Tému Kocúrkova Chalupka pravdepodobne prevzal z českých literárnych vzorov. Pojem Kocúrkovo je dodnes používaný a aktuálny, slúži na satirické pomenovanie prostredia s obmedzenými ľuďmi.

Hra má 3 dejstvá.

ObsahUpraviť

1. dejstvoUpraviť

V Kocúrkove zasadá cirkevný konvent, ktorý má zvoliť nového učiteľa. Kandidáti sú dvaja. Majster Tesnošil, ktorému sa nechce šiť topánky a radšej funkcionárči, podporovaný ženou a susedou, chce pomôcť synovi susedy Martinovi, ktorého by mal rád za zaťa. Ženy ostanú samy a začne typická kocúrkovská ženská hra plná falše a ohovárania. Tesnošil sa vráti so správou že bol zvolený neznámy Sloboda, ktorého podporil chudobný zeman pán z Chudobíc, naprotiveň kňazovi. Všetky ženy menia plány, lebo ho chcú získať ako ženícha pre svoje dcéry.

2. dejstvoUpraviť

Dej sa odohráva pod Tatrami, študenti sa vracajú cez hory domov. Vládne medzi nimi veselá nálada. Prepadnú ich zbojníci, no neublížia im.

3. dejstvoUpraviť

Pán z Chudobíc býva v dome bez okien a pred domom je kopa hnoja. Demonštruje svoju vzdelanosť používaním latinských formuliek. Vyniká jeho láska k maďarčine, ktorú neovláda hoci jeho syn Attila je poriadny Maďar. Niečomu nerozumie, ale pretože je zeman, rozhoduje o miestnej škole. Sloboda však odmietne učiť v škole po maďarsky a nakoniec si zoberie za ženu Ľudmilu, dcéru chudobného učiteľa. Tesnošilovci sa naďalej budú obracať „len aby v hanbe neostali.“

PostavyUpraviť

TesnošilovciUpraviť

Tesnošilovci - obmedzená, malomeštiacka rodina, vyvyšujúca sa nad Slovákov; chvália len Maďarov

Pán z ChudobícUpraviť

  • schudobnený zeman, ktorého cieľom je pomaďarčiť Kocúrkovo; dúfa, že mladý slobodný učiteľ Sloboda sa mu prispôsobí, ale Sloboda je uvedomelý Slovák.
  • je neporiadny a lenivý, keď ho Sloboda hľadá, nájde ho podľa kopy hnoja. Charakterizuje ho už aj meno - skúpy, dúfa, že pomaďarčením získa úctu, postavenie, peniaze, úrad a rešpekt. Chalupkovi ide o výsmech nevzdelanosti (chvastá sa vedomosťami svojho syna, ktorý je nahlúply) a aj maďarizácie Slovákov.
  • ide o odnárodneného, nemorálneho, lenivého zemana v sociálnom a mravnom úpadku

SlobodaUpraviť

  • aj jeho charakterizuje meno - nie je proti Maďarom ani maďarčine, ale je proti pomaďarčovaniu Slovákov
  • je vzdelaný, vtipný, jeho slovami autor kritizuje Kocúrkovo