Kollárovo námestie (Bratislava)

námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto

Kollárovo námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.[2] Je pomenované podľa Jána Kollára (1793 – 1852), slovenského národného buditeľa, politika a básnika.[3]

Kollárovo námestie
ulica/námestie
Bratislava 2007-3-28-14.jpg
Kollárovo námestie, v pozadí administratívny komplex Park One
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Obvod I
Súradnice 48°08′59″S 17°06′45″V / 48,149763°S 17,112391°V / 48.149763; 17.112391
PSČ 811 06[pozn 1]
811 07[pozn 2]
Poloha v rámci štátu
Red pog.svg
Poloha v rámci štátu
Poloha v rámci mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci mesta
Wikimedia Commons: Kollárovo námestie, Bratislava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Mierne klesajúce Kollárovo námestie sa nachádza v Starom Meste, severovýchodne od historického jadra Bratislavy. Zo severozápadu je ohraničené administratívnym komplexom Park One, resp. Námestím 1. mája, zo severovýchodu Jánskou ulicou a z juhovýchodu niekdajšími Hurbanovými kasárňami. Ústia doň ulice Živnostenská, Obchodná, Mariánska, Mickiewiczova a Radlinského. Námestie má približne 200 metrov na dĺžku a 70 až 80 metrov na šírku.

HistóriaUpraviť

Námestie vzniklo výstavbou v priestore, ktorý sa kedysi nachádzal až za vonkajším mestským opevnením (palisádami), pri Krásnoveskej bráne. Do 18. storočia slúžil na obranu mesta, preto nemohol byť zastavaný. Jedinou budovou, ktorá tu stála už v 17. storočí, bol zájazdový hostinec Zlatý orol. V roku 1717 sa ešte spomína vodná priekopa za palisádami, no v roku 1725 sem už bol presunutý obilný trh z dnešného Nám. SNP. Najneskôr v roku 1789 tu stáli už aj trhové stánky. Najväčší rozkvet námestie zažilo v 19. storočí. Roku 1836 sa spomína nová regulácia a dláždenie, 1840 bola zriadená mestská váha, kde sa vážilo seno[4], 1842 vybudovanie novej budovy váhy a vinárne, 1864 obchod s múkou, 1866 piváreň, 1880 hostinec Mýtnik. V tomto čase sa na námestí konali pravidelné týždenné trhy so senom, obilím a slamou. V roku 1894 boli zavedené vodovodné hydranty a roku 1903 bol vybudovaný ľudový kúpeľ na rohu Kollárovho nám. a Obchodnej, ktorý stojí dodnes. Po vzniku 1. ČSR bol na mieste bývalej mestskej váhy a zvyšku hradieb postavený mohutný Živnostenský dom podľa projektu architekta Klementa Šilingera, ktorý si prišiel obzrieť aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. [5] Elektrifikované bolo námestie až v roku 1930 a trh bol premiestnený pred Blumentálsky kostol. [6][3]

Kollárovo námestie ponúkalo širokú paletu občianskej vybavenosti. Sídlila tu filiálka Bratislavskej všeobecnej banky, lekáreň K anjelovi, kaviareň Alžbetka, kino Alfa (1946 premenené na divadlo Nová scéna) a kaviareň Olympia v Živnodome. Svoje sídlo tu malo aj viacero robotníckych spolkov, ako Spoločenstvo bratislavských pekárov, Družstvo československých knihárov či Krajinský zväz mäsiarov a údenárov. [3] Juhovýchodnú stranu námestia zaberali Honvédske kasárne, ktoré boli po páde monarchie premenované na Hurbanove.

Najväčšou zmenou však prešlo námestie počas socializmu. V roku 1951 bola na blízkej Jánskej ulici dokončená budova FCHPT STU (vtedy Chemicko-technologická fakulta SVŠT) od Vladimíra Karfíka. V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola zbúraná celá severovýchodná zástavba, tvorená meštianskymi domami z 18. a 19. stor., čím sa námestie rozšírilo až po budovu CHTF SVŠT a nadobudlo dnešnú veľkosť.[6] Na mieste domov bol vysadený park. Poslednou stavbou, ktorá na námestí pribudla, je administratívny komplex Park One z rokov 2006-2007.

SúčasnosťUpraviť

Dnešné Kollárovo námestie je v prvom rade dopravným uzlom a súčasťou frekventovaného ťahu zo Starého Mesta do východných častí Bratislavy. Park na námestí je v zlom stave a celková kvalita verejných priestorov je nízka. Existujú však plány na rekonštrukciu a utlmenie dopravy, ktoré v roku 2019 predstavil urbanista Igor Marko, a takisto plány na premenu dnes takmer nevyužívaných Hurbanových kasární na kultúrne centrum od architektonickej kancelárie Architekti Šebo Lichý.

DopravaUpraviť

Kollárovo námestie je dôležitým dopravným uzlom, kde sa križujú všetky druhy MHD. Zastávka Kollárovo námestie je obsluhovaná autobusovými linkami 80, N53, N61 a N70 a trolejbusovými linkami 202, 207, 208. 212 a N72. Na začiatku Obchodnej ulice sa nachádza zastávka Vysoká, Tchibo Outlet, kde zastavujú električky č. 1 a 9.

Významné stavbyUpraviť

PoznámkyUpraviť

  1. nepárne čísla 15 – 19; párne čísla 16 – 20[1]
  2. čísla 9 a 10[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b Zoznam PSČ Slovenskej republiky [online]. pscpsc.sk, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
  2. Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2017-01-10, [cit. 2017-01-30]. Dostupné online.
  3. a b c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0.
  4. Váha bola skrytá, aby na seno nepršalo | História | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  5. PAMMAP [online]. www.pammap.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  6. a b PAMMAP [online]. www.pammap.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  7. PAMMAP [online]. www.pammap.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  8. ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo Mesto. 1.. vyd. Bratislava : Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2004. ISBN 80-88912-44-X. S. 134.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť