Kolonoskopia je vyšetrenie hrubého čreva pohľadom prostredníctvom kolonoskopu, čo je prístroj podobný ohybnej hadici na konci s CCD kamerou a príslušenstvom. Kolonoskop obsahuje aj kanál pre zavedenie špeciálnych nástrojov pre diagnostické a liečebné výkony. Kolonoskopia patrí medzi endoskopické vyšetrovacie metódy.

Postup vyšetrenia upraviť

 
Kolonoskopické vyšetrenie. Vyšetrujúci sleduje obraz na monitore, pričom pravou rukou zasúva kolonoskop do konečníka, ľavou manipuluje s ovládaním konca kolonoskopu

Vyšetrenie vykonáva špecialista gastroenterológ s asistenciou zdravotnej sestry. Pacient musí byť na vyšetrenie pripravený, to znamená, že musí mať vyprázdnené črevá, aby bolo možné prehliadnuť celý vnútorný povrch hrubého čreva (colon) a koncovej časti tenkého čreva. Preto dva dni pred vyšetrením môže jesť len stravu, ktorá nezanecháva v čreve zvyšky a deň pred vyšetrením postupne vypije roztok preháňadla. Nesmie užívať lieky, obsahujúce železo, ktoré zhoršujú viditeľnosť v čreve. Vyšetrenie je nepríjemné, niekedy bolestivé a môže sa vykonať u pacienta pri vedomí alebo počas anestézie, čo je pre pacienta komfortnejšie, ale spojené s väčším výskytom komplikácii. Vyšetrenie sa začína zavedením kolonoskopu cez konečník pacienta, ležiaceho na ľavom boku. Nasleduje posúvanie kolonoskopu celým hrubým črevom až do jeho počiatočnej časti, céka a pokus o preniknutie ileocekálnou (Bauhiniho) chlopňou do konca tenkého čreva, ilea, ktorého vyšetrenie je významné hlavne pri zápalových ochoreniach, napríklad Crohnovej chorobe.Lekár prehliada sliznicu pri zasúvaní kolonoskopu a znovu, dôkladne pri jeho vyťahovaní. Podľa potreby odoberá bioptické vzorky sliznice na mikroskopické vyšetrenia, prípadne vykonáva liečebné výkony, ako je odstránenie polypov. Na vysoko špecializovaných pracoviskách je možné vykonávať aj náročnejšie endoskopické výkony, napríklad dilatáciu stenóz (zúžení) hrubého čreva. Samotné vyšetrenie bez zložitejších výkonov u dobre spolupracujúceho pacienta trvá asi 15 minút. Pacienti, ktorí boli vyšetrovaní v celkovej anestéze alebo po príprave aplikáciou liekov so sedatívnym účinkom bývajú sledovaní na pracovisku približne 2  hodiny po vyšetrení, nesmú riadiť motorové vozidlá a potrebujú sprievod, prípadne dopravu na ceste domov.

Zvláštnu opatrnosť pri príprave na vyšetrenie vyžadujú pacienti so srdcovým zlyhaním, zlyhaním obličiek a poruchami vnútorného prostredia, najmä s nedostatkom draslíka a vápnika, u ktorých príjatie alebo náhla strata väčšieho objemu tekutín môže spôsobiť až život ohrozujúce komplikácie. U pacientov so závažnými srdcovými a pľúcnymi ochoreniami je vhodné aj monitorovanie vitálnych funkcii počas vyšetrenia krvný tlak, EKG, saturáciu krvi kyslíkom (pulznou oxymetriou).

Druhy kolonoskopie upraviť

Kolonoskopicky sa môže vyšetriť celé hrubé črevo, optimálne aj s koncovou časťou tenkého čreva (ileum) – pankolonoskopia, alebo len jeho koncová oblasť, esovitá slučka (sigma) – sigmoskopia. Samotný konečník (rectum) sa dá vyšetriť aj neohybným endoskopom (rektoskop) – rektoskopia.

Indikácie kolonoskopie upraviť

 
Obraz sliznice hrubého čreva pri kolonoskopickom vyšetrení

1. preventívna  kolonoskopia, vykonávaná  z preventívnych dôvodov na odhalenie kolorektálneho karcinómu alebo jeho rizika. Primárna skríningová kolonoskopia je označenie preventívnej kolonoskopie u pacientov nad 50 rokov. Skríningová  kolonoskopia sa vykonáva z preventívnych dôvodov u ľudí, ktorí mali pozitívny test stolice na skryté krvácanie. Preventívne kolonoskopické vyšetrenia na Slovensku zachytávajú ročne stovky vyliečiteľných kolorektálnych karcinómov a adenómov (polypov), ktoré sú prekancerózou.

2. diagnostická  kolonoskopia je indikovaná  lekárom pri nasledujúcich príznakoch a chorobách:

  • krvácanie z tráviaceho traktu, ktorého pôvod nebol zistený iným vyšetrením
  • málokrvnosť s príznakmi chronických strát krvi, ktorej príčina nebola objasnená iným vyšetrením
  • hnačky nejasného pôvodu, najmä s odchodom hlienu alebo krvi
  • príznaky zo strany tráviaceho traktu, ktorých príčina nebola zistiteľná inými vyšetreniami
  • ako súčasť prevencie zhubných nádorov hrubého čreva
  • kontrolné vyšetrenie pri idiopatických črevných zápaloch (napríklad Crohnovej chorobe) a po liečbe nádorov hrubého čreva
  • na upresnenie diagnózy, stanovenej iným vyšetrením, napríklad irrigoskopickým alebo CT
 
Nález polypu, prisadnutého na stene hrubého čreva

3. liečebná kolonoskopia sa vykonáva pri  pri akútnom krvácaní do hrubého čreva, s cieľom odstránenia črevných polypov a uviaznutých cudzích predmetov, k liečbe niektorých pozápalových, pooperačných a nádorových stenóz (zúžení) hrubého čreva. Väčšinou je jednoduchý liečebný výkon súčasťou diagnostickej kolonoskopie, zložitejšie výkony sa vykonávajú ako plánované na príslušne vybavenom pracovisku.

CT virtuálna kolonoskopia (tiež CT kolografia) sa vykonáva väčšinou ako preventívna po obvyklej príprave na CT pracovisku. Pacientove hrubé črevo sa cez konečník naplní vzduchom alebo kysličníkom uhličitým a vykoná sa CT vyšetrenie. Uvádza sa menší výskyt komplikácii pri porovnateľnej diagnostickej výťažnosti, lepšia tolerancia vyšetrenia je sporná, nevýhodou je dlhšie trvanie vyhodnotenia a nemožnosť odberu vzoriek sliznice.

Kontraindikácie kolonoskopie upraviť

Kolonoskopické vyšetrenie nemožno vykonať vôbec, alebo len v prípade naliehavej potreby a so zvláštnou opatrnosťou

  • pri nesúhlase pacienta alebo neschopnosti spolupráce, prípadne poruche vedomia
  • pri príznakoch perforácie (prederavenia) hrubého čreva alebo náhlej zápalovej príhody brušnej, napríklad peritonitíde (zápale pobrušnice)
  • pri akútnom zápale hrubého čreva, kedy hrozí jeho prederavenie
  • pri závažných poruchách zrážanlivosti krvi
  • u pacientov so závažným srdcovocievnym ochorením
  • do 3 týždňov po operácii hrubého čreva alebo v oblasti malej panvy
  • v poslednom trimestri tehotenstva

Komplikácie kolonoskopie upraviť

Pocit nafúknutia brucha až bolesti sú po vyšetrení bežné a po odchode plynov z čriev ustúpia. Pretrvávajúce bolesti, porucha odchodu plynov a horúčka môžu svedčiť pre perforáciu (prederavenie) čreva, ktoré spravidla vyžaduje chirurgické ošetrenie.  Ďalej sa môže vyskytnúť krvácanie, a to hlavne po výkonoch, ako je polypektomia. Väčšinou ustúpi samo, alebo po liekoch, niekedy je potrebné ošetrenie krvácajúceho miesta počas ďalšej kolonoskopie. Pomerne často dochádza k preniknutiu baktérii do krvného obehu, s ktorým sa organizmus pacienta spravidla vyporiada bez liečby a vzniku príznakov.

Zdroje upraviť