Komunikačné rozhranie

Komunikačné rozhranie je súbor elektronických prvkov potrebných na pripojenie zariadenia k inému zariadeniu, príp. ku komunikačnej zbernici, za účelom prenosu údajov. Týmto pojmom sa označuje aj súbor noriem, predpisov a komunikačných protokolov určujúcich vlastnosti takéhoto pripojenia. Takéto rozhranie môže byť definované nie len ako fyzický konektor, ale aj bezdrôtové, v rámci čipu, softvérové, alebo len virtuálne.

Podmnožinou komunikačného rozhrania je komunikačný port – externý konektor počítača, ktorý je presne definovaný po stránke mechanickej, elektrickej a komunikačnej.

Rozdelenie upraviť

Komunikačné rozhrania je možné deliť podľa množstva kritérií, napríklad:

  • fyzickej vzdialenosti
  • počtu prepojených zariadení
    • 2 (point-to-point)
    • viac než 2 (zbernica); kde podľa hierarchie môže ísť o architektúru
      • master-slave – jedno zariadenie rozhoduje o tom, kto a kedy bude komunikovať
      • peer-to-peer (multimaster) – zariadenia sú rovnocenné, pričom rozhodovanie o použití zbernice je riešené spôsobom
        • kolízne
        • token ring
  • spôsob prenosu údajov
    • sériové
    • paralelné; paralelné rozhrania sa delia podľa šírky (počtu prenášaných bitov)
  • rýchlosti prenosu údajov
  • spôsobu elektrickej signalizácie
    • napäťové úrovne
    • prúdová slučka (20 mA)
  • spôsobu synchronizácie
    • prenos hodín osobitným vodičom (synchrónne rozhranie)
    • hodiny zlúčené s dátami (asynchrónne rozhrania, kódovanie Manchester/biphase/MFM apod.)
    • handshake

Príklady interných a externých komunikačných rozhraní upraviť