Koptské písmo
Koptské písmo alebo koptská abeceda je písmo, ktoré používa koptský jazyk (koptčina, kopt.), posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Súbor znakov je založený na gréckej abecede rozšírenej o znaky prebrané z démotického písma. V skutočnosti jestvuje niekoľko koptských abecied, ktoré zodpovedajú niekoľkým nárečovým vetvám jazyka.
Koptské písmo | |
Klasifikácia | |
ISO 15924: | 204 / Copt |
Ukážka | |
ⲠⲖⲞⲄⲞⲤ ⲈⲦϨⲎⲠ ⲚⲦⲀⲠⲞⲪⲀ ⲤⲒⲤ ⳯ⲚⲦⲀ ⲒⲎⲤ ϢⲀϪⲈ Ⲙ⳯Ⲛ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲈⲤ ⳯ⲚϨⲎⲦ⳯Ϥ_Ⲛ ϢⲘⲞⲨⲚ ⲚϨⲞⲞⲨ ϨⲀ ⲐⲎ ⳯ⲚϢⲞ ⲘⲚ⳯Ⲧ ⲚϨⲞⲞⲨ ⲈⲘⲠⲀⲦⲈϤ⳯Ⲣ ⲠⲀⲤⲬⲀ ⳯ⲚⲦⲀⲢⲈϤⲞⲨⲰⲚ⳯Ϩ Ⲉ ⲂⲞⲖ ϨⲒϪ⳯Ⲙ ⲠⲔⲀϨ ⲀϤⲈⲒⲢⲈ ⲚϨ⳯Ⲛ ⲘⲀⲒⲚ Ⲙ⳯Ⲛ Ϩ⳯ⲚⲚⲞϬ ⳯ⲚϢⲠⲎⲢⲈ ⲈⲠⲈⲨϪⲀⲒ ⳯ⲚⲦⲘ⳯ⲚⲦⲢⲰⲘⲈ: [pozn 1] |
Dejiny
upraviťKoptské písmo má históriu, ktorá začína ptolemaiovským obdobím. Už v tomto čase sa grécka abeceda používala na prepis démotických textov kvôli záznamu ich presného znenia. Počas prvých dvoch storočí po Kr. vzniklo v starej koptčine množstvo magických textov. Niekoľko znakov pre špecifické staroegyptské fonémy bolo odvodených z démotického písma a pár z nich (nie všetky) sa ujalo spolu s gréckymi grafémami v „skutočnej“ koptčine. S rozšírením kresťanstva v Egypte v druhej polovici 3. storočia sa postupne stratila znalosť hieroglifického a neskôr aj démotického písma. Zostalo to, ktoré bolo úzko späté s koptskou ortodoxnou cirkvou. V 4. storočí sa koptské písmo „štandardizovalo“ v sahidskom dialekte. Okrem tohto dialektu existovalo ešte niekoľko ďalších,[pozn 2] ktoré sa od seba navzájom líšili v určitých prvkoch, vrátane tvaru a výskytu grafém. V súčasnosti sa koptská abeceda používa len v prostredí koptskej cirkvi. Všetky gnostické kódexy nájdené v Nag Hammádí boli napísané koptskou abecedou.
Stará núbijská abeceda, ktorú používala stará núbijčina, obsahovala znaky gréckej unciály a koptské a meroitské písmená, ktoré mali svoj pôvod v démotickom písme.
Forma
upraviťKoptská abeceda bola prvým egyptským systémom zápisu, ktorý uvádzal samohlásky, a dokázala zaznamenať interpretáciu aj prípadných starších egyptských textov. Pred ňou síce niektoré egyptské slabiky obsahovali sonory, ale bez samohlások, čo sa neskôr v sahidskom dialekte koptčiny značilo vodorovnou čiarkou nad slabikou a označovalo vlastne skratku, napr. ⳪. Existovali rôzne diakritické značky, ktoré používali koptské pisárske školy. Niektoré používali apostrof na označenie slov a príkloniek, iné používali dvojbodku (angl. dieresis) nad ⲓ a ⲩ na označenie začiatku ďalšej slabiky, príp. striešku (vokáň, angl. circumflex) nad každou samohláskou pre ten istý účel.[1]
Koptská abeceda je založená zväčša ne gréckej abecede.[2] Obsahuje 24 pôvodom gréckych grafém a ďalších 6, príp. 7, ktoré sa vyskytujú v staroegyptskom démotickom písme. Táto variácia počtu rozširujúcich znakov závisela na nárečí koptčiny, ktoré abecedu používalo: 6 znakov používal sahidský dialekt, 7 bohairský a achmínsky.[1] Koptská abeceda obsahuje viac príbuzných prvkov s materskou gréckou alfabetou ako ďalšia dcérska abeceda – cyrilika. Dokonca je možné, že práve koptská abeceda mala vplyv na formovanie cyriliky. Koptskú abecedu je možné prirovnať analogicky k islandskej abecede založenej na latinke, ktorá má tiež za pôvodnými latinskými znakmi aj skupinu ďalších rozširujúcich grafém.
Abeceda
upraviťZobrazenie majusky |
Zobrazenie minusky |
Font majusky |
Font minusky |
Číselná hodnota |
Názov (Krupa) |
Názov (ang.) |
Grécky ekvivalent |
Translit. (IPA) |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ⲁ | ⲁ | 1 | alfa | alpha | Α, α | a | ||
Ⲃ | ⲃ | 2 | véda | bēta | Β, β | b | ||
Ⲅ | ⲅ | 3 | gamma | gamma | Γ, γ | g | ||
Ⲇ | ⲇ | 4 | dalda | dalda | Δ, δ | d | ||
Ⲉ | ⲉ | 5 | éje | ei | Ε, ε | e | ||
Ⲋ | ⲋ | 6 | sou | soou | Ϛ, ϛ | st | ||
Ⲍ | ⲍ | 7 | záda | zēta | Ζ, ζ | z | ||
Ⲏ | ⲏ | 8 | háda | ēta | Η, η | eː | ||
Ⲑ | ⲑ | 9 | tutte | thēta | Θ, θ | tʰ | ||
Ⲓ | ⲓ | 10 | jóda | iōta | Ι, ι | i | ||
Ⲕ | ⲕ | 20 | kabba | kappa | Κ, κ | k | ||
Ⲗ | ⲗ | 30 | lóla | laula | Λ, λ | l | ||
Ⲙ | ⲙ | 40 | méj | mē | Μ, μ | m | ||
Ⲛ | ⲛ | 50 | ni | nē | Ν, ν | n | ||
Ⲝ | ⲝ | 60 | eksi | ksi | Ξ, ξ | ks | ||
Ⲟ | ⲟ | 70 | ou | ou | Ο, ο | o | ||
Ⲡ | ⲡ | 80 | bej | pi | Π, π | p | ||
Ⲣ | ⲣ | 100 | rou | rō | Ρ, ρ | r | ||
Ⲥ | ⲥ | 200 | samma | sēmma | Σ, σ, ς | s | ||
Ⲧ | ⲧ | 300 | daú | tau | Τ, τ | t | ||
Ⲩ | ⲩ | 400 | he | he | Υ, υ | u | ||
Ⲫ | ⲫ | 500 | fíj | phi | Φ, φ | pʰ | ||
Ⲭ | ⲭ | 600 | kij | khi | Χ, χ | kʰ | ||
Ⲯ | ⲯ | 700 | ebsí | psi | Ψ, ψ | ps | ||
Ⲱ | ⲱ | 800 | ó | ō | Ω, ω | oː | ||
Ϣ | ϣ | — | šáj | šai | Ϸ, ϸ | ʃ | ||
Ϥ | ϥ | 90 | fáj | fai | — | f | ||
Ϧ | ϧ | — | cháj | xai | — | x | ||
Ϩ | ϩ | — | hóri | hori | Ͱ, ͱ | h | ||
Ϫ | ϫ | — | džandža | ḏanḏia | — | dʒ | ||
Ϭ | ϭ | — | šíma | qima | Ϙ, ϙ | q, tʃ | ||
Ϯ | ϯ | — | díj | ti | — | ti | ||
Ⳁ | ⳁ | 900 | psis ənše | Ϡ, ϡ | sː |
Písmená prevzaté z démotického písma:
Hieroglyf | Démotický znak | Zoptský znak | Translit. | ||
---|---|---|---|---|---|
|
Ϣ | š | |||
|
Ϥ | f | |||
|
Ϧ | ḫ | |||
|
Ϩ | h | |||
|
Ϫ | ḏ | |||
|
Ϭ | q, ḳ | |||
|
Ϯ | ti |
Znak cháj má tvar ‹Ⳉ› ‹ⳉ› v achmínskom a ‹Ⳋ› ‹ⳋ› v bohairskom nárečí, oba pre neznelú velárnu frikatívu (IPA: x).
Unicode
upraviťV norme elektronického typografického systému Unicode bola najskôr väčšina znakov spoločná s gréckou abecedou, ale od verzie 4.1 z roku 2005 sa táto skupina rozdelila na dva samostatné bloky. Nový blok koptskej abecedy je v intervale U+2C80 – U+2CFF. Starší grécky blok obsahuje aj teraz sedem koptských písmen prebratých z démotického písma a je potrebný pre úplnú implementáciu koptčiny v elektronickej typografii.
Grécka abeceda a koptské rozšírenie (Greek and Coptic) Unicode.org tabuľka (PDF) | ||||||||||||||||
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | A | B | C | D | E | F | |
U+037x | Ͱ | ͱ | Ͳ | ͳ | ʹ | ͵ | Ͷ | ͷ | ͺ | ͻ | ͼ | ͽ | ; | |||
U+038x | ΄ | ΅ | Ά | · | Έ | Ή | Ί | Ό | Ύ | Ώ | ||||||
U+039x | ΐ | Α | Β | Γ | Δ | Ε | Ζ | Η | Θ | Ι | Κ | Λ | Μ | Ν | Ξ | Ο |
U+03Ax | Π | Ρ | Σ | Τ | Υ | Φ | Χ | Ψ | Ω | Ϊ | Ϋ | ά | έ | ή | ί | |
U+03Bx | ΰ | α | β | γ | δ | ε | ζ | η | θ | ι | κ | λ | μ | ν | ξ | ο |
U+03Cx | π | ρ | ς | σ | τ | υ | φ | χ | ψ | ω | ϊ | ϋ | ό | ύ | ώ | Ϗ |
U+03Dx | ϐ | ϑ | ϒ | ϓ | ϔ | ϕ | ϖ | ϗ | Ϙ | ϙ | Ϛ | ϛ | Ϝ | ϝ | Ϟ | ϟ |
U+03Ex | Ϡ | ϡ | Ϣ | ϣ | Ϥ | ϥ | Ϧ | ϧ | Ϩ | ϩ | Ϫ | ϫ | Ϭ | ϭ | Ϯ | ϯ |
U+03Fx | ϰ | ϱ | ϲ | ϳ | ϴ | ϵ | ϶ | Ϸ | ϸ | Ϲ | Ϻ | ϻ | ϼ | Ͻ | Ͼ | Ͽ |
Koptská abeceda (Coptic) Unicode.org tabuľka (PDF) | ||||||||||||||||
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | A | B | C | D | E | F | |
U+2C8x | Ⲁ | ⲁ | Ⲃ | ⲃ | Ⲅ | ⲅ | Ⲇ | ⲇ | Ⲉ | ⲉ | Ⲋ | ⲋ | Ⲍ | ⲍ | Ⲏ | ⲏ |
U+2C9x | Ⲑ | ⲑ | Ⲓ | ⲓ | Ⲕ | ⲕ | Ⲗ | ⲗ | Ⲙ | ⲙ | Ⲛ | ⲛ | Ⲝ | ⲝ | Ⲟ | ⲟ |
U+2CAx | Ⲡ | ⲡ | Ⲣ | ⲣ | Ⲥ | ⲥ | Ⲧ | ⲧ | Ⲩ | ⲩ | Ⲫ | ⲫ | Ⲭ | ⲭ | Ⲯ | ⲯ |
U+2CBx | Ⲱ | ⲱ | Ⲳ | ⲳ | Ⲵ | ⲵ | Ⲷ | ⲷ | Ⲹ | ⲹ | Ⲻ | ⲻ | Ⲽ | ⲽ | Ⲿ | ⲿ |
U+2CCx | Ⳁ | ⳁ | Ⳃ | ⳃ | Ⳅ | ⳅ | Ⳇ | ⳇ | Ⳉ | ⳉ | Ⳋ | ⳋ | Ⳍ | ⳍ | Ⳏ | ⳏ |
U+2CDx | Ⳑ | ⳑ | Ⳓ | ⳓ | Ⳕ | ⳕ | Ⳗ | ⳗ | Ⳙ | ⳙ | Ⳛ | ⳛ | Ⳝ | ⳝ | Ⳟ | ⳟ |
U+2CEx | Ⳡ | ⳡ | Ⳣ | ⳣ | ⳤ | ⳥ | ⳦ | ⳧ | ⳨ | ⳩ | ⳪ | |||||
U+2CFx | ⳹ | ⳺ | ⳻ | ⳼ | ⳽ | ⳾ | ⳿ |
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coptic alphabet na anglickej Wikipédii.
Pozri aj
upraviťPoznámky
upraviť- ↑ „Tajné slová zjavenia, ktoré riekol Ježiš Judášovi Iškariotskému, tri dni pred slávením sviatku pesach.“ (Kasser a Wurst 2006)
- ↑ Hornoegyptské nárečia: sahidské (najpoužívanejšie a preto východiskové, používalo sa do 14. storočia po Kr.), achmínské (používalo sa v okolí mesta Achmín, zaniklo v 5. storočí po Kr.), lykopolské (príbuzné achmínskemu), mesokemické (pochádzalo z oblasti Oxyrynchu, doklady v tomto dialekte sú veľmi vzácne, bolo objavené až v 20. storočí); dolnoegyptské nárečia: bohairské (druhé najrozšírenejšie), fajjúmske (používalo sa v 3.–10. storočí po Kr., rozšírené v uzatvorenej oblasti Fajjúmskej oázy). (Kozák 2008, s. 61)
Referencie
upraviť- ↑ a b Ritner 1996, s. 287 – 290
- ↑ Campbell 1991, s. 415
Literatúra
upraviť- Campbell, George L. (1991), „Coptic“, Compendium of the World’s Writing Systems, 1. (2. vyd.), Biddles Ltd.
- Emerson, Michael (10. október 2003), Revised proposal to add the Coptic alphabet to the BMP of the UCS, http://ra.dkuug.dk/JTC1/SC2/WG2/docs/n2636.pdf, dost. 23. október 2009
- Kasser, Rodolphe (1991), „Alphabet in Coptic, Greek“, in Atiya, Aziz S., The Coptic Encyclopedia, 8, New York: Macmillan Publishing Company, str. 30 – 45
- Kasser, Rodolphe; Wurst, Gregor, edi. (2006), Gospel of Judas, Washington, D.C.: National Geographic Society, http://www.nationalgeographic.com/lostgospel/_pdf/CopticGospelOfJudas.pdf, dost. 30. máj 2010
- Kozák, Jaromír (2008), Egyptština: Gramatika, 1, Praha: Onyx, ISBN 9788086788371
- Krupa, Viktor; Genzor, Jozef (1989), Písma sveta, Bratislava: Obzor, str. 87 – 88, ISBN 8021500115
- Quaegebeur, Jan (1982), „De la préhistoire de l'écriture copte“, Orientalia lovaniensia analecta (13): 125 – 136
- Ritner, Robert Kriech (1996), Daniels, Peter T.; Bright, William, edi., „The Coptic Alphabet“, The World’s Writing Systems (Oxford, New York: Oxford University Press) 1996
- Wolfgang Kosack: Koptisches Handlexikon des Bohairischen. Koptisch - Deutsch - Arabisch. Verlag Christoph Brunner, Basel 2013, ISBN 978-3-9524018-9-7.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koptské písmo
Externé odkazy
upraviť- Koptská abeceda (omniglot.com); dost. 23. október 2009
- ⲡⲓⲥⲁϧⲟ Archivované 2021-03-08 na Wayback Machine: Podpora koptských fontov Archivované 2021-01-25 na Wayback Machine; ako ich nainštalovať a používať; dost. 23. október 2009
- Volné koptské fonty; dost. 23. október 2009
- Koptské Unicode fonty Archivované 2008-11-26 na Wayback Machine; fonty vytvorené Laurentom Bourcellierom a Jonathanom Perezom; dost. 23. október 2009