Kostol Santa Maria delle Piante

Kostol Santa Maria delle Piante (lat. Sanctae Mariae in Palmis), známy aj pod menom Kostol „Domine Quo Vadis“, je baroková sakrálna stavba, nachádzajúca sa na južnom okraji Ríma. Malý kostol ležiaci na starej appijskej ceste je preslávený predovšetkým tým, že bol postavený na mieste, kde sa podľa cirkevnej tradície stretol svätý Peter so zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom.

Kostol Santa Maria delle Piante
„Domine Quo Vadis“
Štát Taliansko Taliansko
Región Lazio
Mesto Rím
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
Adresa Via Appia Antica 78
 - súradnice 41°51′59″S 12°30′13″V / 41,8665°S 12,503722222222°V / 41.8665; 12.503722222222
Štýl barok
Výstavba  
 - dokončenie 1637
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Santa Maria in Palmis (Rome)
Webová stránka: http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=881
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pôvod názvu

upraviť

Petrovi, utekajúcemu pred prenasledovaním z Ríma, sa na tomto mieste údajne zjavil Kristus. Podľa apokryfných Skutkov Petrových sa prekvapený Peter spýtal Ježiša: „Kam ideš, Pane?“ Ježiš mu odpovedal: „Idem do Ríma, aby som bol znovu ukrižovaný.“ Latinské „Domine Quo vadis?“ („Pane, kam ideš?“) sa stalo neoficiálnym pomenovaním kostola.

Stavebné dejiny a popis

upraviť

Miesto, na ktorom súčasný kostol stojí, má dávnu tradíciu, siahajúcu do antických čias. Nachádzalo sa tu totiž priestranstvo (campus) zasvätené mytologickému božstvu zvanému Rediculus, pod ochranu ktorého sa utiekali všetci pocestní a prosili ho o šťastný návrat. Jeho pomoc očakávali hlavné tí, ktorí sa vydávali na dlhú či nebezpečnú cestu. Po úspešnom návrate sa tu nezabudli zastaviť, aby poďakovali za ochranu počas cesty.

V 9. storočí tu na pamiatku udalosti, stretnutia Ježiša s Petrom, postavili prvý kresťanský kostol. Do jeho interiéru bola zakomponovaná doska ukazujúca odtlačok dvoch chodidiel (dodnes, i keď iba v kópii, je najcennejším artefaktom kostola – originál je uložený v kaplnke relikvií v neďalekej Bazilike San Sebastiano fuori le mura).

Kostol do dnešnej podoby prestaval kardinál Francesco Barberini, synovec pápeža Urbana VIII., v roku 1637. Kostol spravujú rehoľníci Kongregácie svätého archanjela Michala, ktorých kláštor, pochádzajúci zo 17. storočia, sa primkýna ku kostolu. Význam kostola pre dejiny kresťanstva zdôraznil aj pápež Ján Pavol II. (kostol navštívil 22. marca 1982), ktorý ho označil ako „miesto, ktoré má zvláštny význam v histórii Ríma a v dejinách Cirkvi.“

Cez portál v hladkom priečelí, lemovanom po stranách dvojicou pilastrov a zakončenom tympanónom s barberiniovským erbom, sa návštevník dostane do jednoloďového priestoru. Až do roku 1845 sa nad portálom nachádzal nápis, ozrejmujúci tradíciu tohto miesta: „Zastav svoje kroky pútnik a navštív tento posvätný chrám, v ktorom nájdeš stopy nášho Pána Ježiša Krista, keď sa stretol so svätým Petrom, ktorý unikal z väzenia.“ Nápis súčasne vyzýval okoloidúcich, aby prispeli almužnou na „vosk a oleje“. Nápis ako nevhodný dal odstrániť pápež Gregor XVI.

Nad hlavným oltárom je umiestnený obraz nazvaný Madonna del transito lemovaný po stranách nástennými maľbami Ukrižovanie Ježiša Krista a Ukrižovanie svätého Petra. V lunete nad oltárom je freska s výjavom stretnutia Ježiša Krista a Petra. Zaujímavým umeleckým doplnkom je bronzová busta poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza, autora slávneho historického románu Quo vadis.

Iné projekty

upraviť