Kostol svätého Karola Boromejského (Viedeň)
Rektorátny kostol svätého Karola Boromejského (nem. Rektoratskirche St. Karl Borromäus), známy skôr pod názvom Kostol svätého Karola (nem. Karlskirche) je budova barokového kostola vybudovaného v prvej polovici 18. storočia nachádzajúca sa na námestí Karlsplatz v historickom centre Viedne v Rakúsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4][5]
Kostol svätého Karola Boromejského | |
rímskokatolícky kostol | |
Celkový pohľad na kostol z námestia Karlsplatz
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Spolková krajina | Viedeň |
Mesto | Viedeň |
Mestský obvod | Wieden |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
Súradnice | 48°11′54″S 16°22′17″V / 48,198333°S 16,371389°V |
Dĺžka | 55 m |
Šírka | 40 m |
Výška | 72 m |
Ďalšie údaje | |
- počet kupol | 1 |
Architekti | Johann Bernhard Fischer von Erlach, Joseph Emanuel Fischer von Erlach |
Štýl | barok |
Výstavba | 1716 - 1737 |
- dokončenie | 1737 |
Rakúsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Karlskirche, Vienna | |
Webová stránka: http://www.karlskirche.at/ | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny a charakteristikaUpraviť
Kostol je postavený v barokovom slohu, ale na stavbe sú patrné aj vplyvy antickej, byzantskej a renesančnej architektúry. Antický grécky a rímsky vplyv je vidieť predovšetkým na stĺporadí nad hlavným portálom ako aj na dvoch mohutných stĺpoch pred kostolom vybudovaných podľa Trajánovho stĺpu v Ríme.[1][3][5]
Vznik kostola súvisí s morovou epidémiou na začiatku 18. storočia. V dôsledku tejto udalosti dal cisár Karol VI. sľub, že v prípade, že mesto ustojí morovú epidémiu, dá postaviť kostol, ktorý bude zasvätený svätému Karolovi Boromejskému. Po skončení epidémia bola v roku 1713 oficiálne ohlasená výstavba kostola.[1][2][6][3][4][5]
Kostol navrhol habsburský dvorný architekt Johann Bernhard Fischer von Erlach.[1][2][6][3][4][5] Jedná sa o jeho posledné dielo.[2] Zároveň je táto stavba považovaná za vrcholný výtvor tohoto architekta.[3] Výstavba sa začala v roku 1716. Po smrti Johanna Bernharda Fischera von Erlacha v roku 1723 pokračoval v práci na budove jeho syn Joseph Emanuel Fischer von Erlach a pod jeho vedením bol kostol v roku 1737 aj dokončený.[3][4][5]
Scéna na hlavnom oltári zobrazuje nanebovstúpenie sv. Boromeja.[1][2][3] Fresky na vnútorných stenách kupole sú dielom Johannesa Michaela Rottmayra a pokrývajú priestor až 1250 metrov štvorcových.[2][4] Boli vyhotovené v rokoch 1725 – 1730.[5] Fresky jako aj väčšina ostatnej výzdoby v budove ako aj exteríerových častí, vrátane stĺpov pred kostolom zobrazuje scény zo života sv. Boromeja.[3][4]
Výška budovy v najvyššom mieste kupole dosahuje až 72 metrov.[4][5]
ZaujímavosťUpraviť
- V kostole sa pravidelne konajú koncerty vážnej hudby.[2]