Otvoriť hlavné menu
Družica Kozmos 97

Program Kozmos sú sovietske a neskôr ruské umelé družice Zeme. Prvú zo série Kozmos vypustili 16. marca 1962 a do februára 1987 ich štartovalo 1816. Program družíc Kozmos je veľmi rozmanitý, zahŕňa vedecký výskum blízkeho okolia Zeme a mimozemských objektov, výskum hornej atmosféry, registráciu hustoty elektrónov v ionosfére, výskum nízkoenergetického korpuskulárneho žiarenia Slnka, radiačných pásov Zeme a ich zmien v závislosti od slnečnej aktivity, primárnej zložky kozmického žiarenia, registráciu magnetického poľa Zeme v rôznych výškach a geografických šírkach a zmeny magnetického poľa s výškou, výskum intenzity a zložiek Röntgenového žiarenia Slnka a hviezd, zloženia atmosféry, hustoty a výskytu meteoroidov a ich rozloženia v okolí dráhy Zeme, meteorologické výskumy a meteorologickú službu, navigačnú službu, technologické experimenty, biologické experimenty, technické problémy zdokonaľovania riadenia kozmických lodí, orientácie v priestore, overovanie nových typov kozmických lodí, preskúšavanie automatického spájania lodí na obežnej dráhe, ich manévrovania a pristávania, spojovú službu, navigáciu a iné. Často boli pod názvom Kozmos vypúšťané kvôli utajeniu aj rôzne vojenské satelity, prípadne kvôli zamaskovaniu zlyhania neúspešné satelity iných programov (napr. planetárne sondy, ktoré sa nepodarilo z orbity Zeme naviesť na medziplanetárnu dráhu). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť dráh družíc série Kozmos nemožno uviesť typické parametre, pretože pre určité programy sa vypúšťali družice tvoriace skupinu s podobnými parametrami. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sú pod označením Kozmos vypúšťané výlučne vojenské satelity.

Znaky družíc typu KozmosUpraviť

Hlavným znakom skupín družíc Kozmos, je sklon dráhy, podľa ktorého možno rozoznať skupiny so sklonmi: 65°, 52°, 49°, 56°, 69-73°, 71°, 74°, 62.5°, 81°, 82°, 50°. Družice Kozmos slúžili aj ako prototypy kozmických lodí s posádkou (napr. Kozmos 47 so sklonom 65° bol prototypom kozmickej lode Voschod 1 a Kozmos 57 prototypom Voschodu 2, ďalšie 140, 154, 186, 188, 212, 213, 228, 238, 280, 300, 305 boli prototypmi prvej série kozmických lodí Sojuz) i účelových družíc (napr. prototypmi družíc Molnija boli Kozmos 41, 174 a 260 a meteorologických družíc Meteor boli družice 44, 45, 112, 122). Hmotnosť družíc Kozmos bola 400 až 6 500 kg. Testovacie družice Kozmos štartovali vo všeobecnosti z kozmodrómu Bajkonur. Sklon 65° sa zvolil pri prvých štartoch s posádkou (výlučne z Bajkonuru) preto, lebo pri ňom majú družice maximálny čas letu nad územím (bývalého) ZSSR. Kozmos s vedeckovýskumným programom štartovali spravidla z kozmodrómu Kapustin Jar so sklonom 49°, čo umožňovalo maximálne využiť zemskú rotáciu pri dosiahnutí kozmickej rýchlosti družice. Družice Kozmos so špeciálnym poslaním, napr. na výskum polárnych žiar, alebo komunikačné a meteorologické družice štartovali z kozmodrómu Plesetsk so sklonom 81° alebo 82°. Sklon 52° mali prototypy kozmických lodí Sojuz aj družice, z ktorých štartujú kozmické sondy k Mesiacu a planétam, a niektoré družice s excentrickými dráhami.

 Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.