Kronika z Monemvasie

Kronika o založení Monemvasie, známa aj ako Kronika z Monemvasie, je byzantská kronika k obdobiu 7. a 8. storočia opisujúca situáciu na Peloponéze.

Predmet sporu

Pôvod a vznik kroniky je nejasný a jej obsah podnietil spory medzi historikmi. Podporuje totiž teóriu nemeckého historika J. P. Fallmerayera o prerušení gréckeho osídlenia na území Peloponézu. Podľa neho bolo helénske obyvateľstvo v období sťahovania národov vytlačené Slovanskými etnikami, takže moderní Gréci nie sú potomkami antických Grékov.

Proti tejto teórii sa postavili grécki vedci, najmä D. A. Zakythénos a S. P. Kyriakidis, ktorí autentickosť a pravdivosť kroniky popreli.

Obsah

Existujú štyri časti tejto kroniky: prvá sa našla v roku 1749 v Turíne, druhá a tretia v Athose na Chalkidiki v roku 1884. Posledná sa našla v roku 1910 v Ríme. Všetky pochádzajú zo 16. storočia, no sú to opisy starších textov. Predpokladá sa, že kronika vznikla v 10 storočí.

Prvá časť

Prvé strany opisujú obdobie cisárov Justiniána I. a Maurikia, teda dobu, kedy Avari prelomili dunajskú hranicu a dobyli významné byzantské mestá na Dunaji, ako Syrmion, Anchialos, Viminakion a Singidunum. Dospelo sa k záveru, že autor tejto časti kroniky čerpal poznatky z diel spisovateľov ako Theofanes, Theofilaktos Simmokates, Meandros Protektor či Prokopios.^{[chýba zdroj]}

Druhá časť

Dôveryhodnosť druhej kroniky je predmetom sporov, pričom neexistuje žiaden iný zdroj z danej doby, ktorý by tieto tvrdenia potvrdil, alebo vyvrátil. Opisuje vpád útočníkov (Avarov) na Peloponéz a jeho dôsledky.

Pravdivosť druhej kroniky

Táto časť v podstate hovorí, že slovanské kmene Ezeritov a Milingov vyvraždili a vyhnali z Peloponézu väčšinu Grékov a usadili sa tu. Existujú dôkazy o masívnom príchode Grékov do gréckych oblastí Itálie. Na základe tohto spisu nemecký historik Falmerayer predložil hypotézu, že moderní Gréci nie sú potomkovia tých starovekých, ale helenizovaní Slovania. Proti sa postavili filhellénski vedci, ktorí kroniku spočiatku brali ako fikciu zo 16. storočia. To sa zmenilo v roku 1905, keď sa v Drážďanoch našla marginália kesarského biskupa Aretha, ktorá opisuje dané udalosti takmer rovnako. Arethas žil v rokoch 848-932 a predpokladá sa, on bol autorom pôvodného textu druhej časti kroniky Monemvasie.

V druhej knihe sa hovorí o založení mesta Monemvasia, kam sa uchýlili peloponézski Gréci. Niektoré pasáže z nej sa dajú označiť za zveličené. V kronike sa píše, že Slovania osídlili celý Epirus, Tesáliu, Eubóju a južné Grécko, čo nie je pravda, nakoľko Gréci sa udržali na pobrežných oblastiach Epiru a Tesálie, ďalej zostali v južnom Grécku a Slovania sa v Eubóji nikdy neusadili. Nie je pravda ani to, že Slovania obsadili celý Peloponéz, nakoľko celá východná a južná časť ostala osídlená Grékmi. Toto na niektorých miestach kronika potvrdzuje, no inde zas tvrdí, že Slovania boli všade.

Tretia časť

Filhelénski historici sa však pridŕžajú tretej knihy z Monemvasie, kde sa hovorí o porážkach Slovanov, ako aj o ich presídľovaní. V tejto knihe, a tiež v iných prameňoch sa píše, že keď boli Slovania porazení, boli presídľovaní do Anatólie a z východu sem prišli tiež noví grécki osadníci. Toto možno s istotou potvrdiť, nakoľko existujú správy o masívnej gréckej rekolonizácií Peloponézu; konkrétne sem prišli Gréci z južnej Itálie (medzi nimi aj potomkovia tých, čo z Peloponézu odišli), Anatólie a Cypru. Podľa týchto dôkazov možno povedať, že Gréci sa na Peloponéze stali opäť väčšinovým obyvateľstvom. Slovania, ktorí tu ostali, boli pogréčťovaní.

Ďalšie dôkazy

Dôkaz o kontinuite Grékov na Peloponéze je aj spis cisára Konstantina Porfyrogennetha, ktorý opisuje peloponézske udalosti z 9 storočia, pred porážkou miestnych Slovanov pri Patrase. Cisár píše, že predtým, ako Slovania zaútočili na Patras, olúpili dediny svojich susedov, Grékov, pričom autor tu použil termín Grekos na označenie etnického Gréka. To znamená, že na západnom Peloponéze existovalo početné grécke obyvateľstvo. V tretej kronike sa ďalej píše o vybudovaní miest a zavedení cirkevnej správy pod správou Patrasu. Mnohí etnickí Gréci prišli do Grécka z oblastí, ktoré Byzancia neskôr stratila, ako Sicília, Egypt, či iné, ázijské územia.

Ďalšie neskorostredoveké pramene hovoria o masívnej migrácií v 13 storočí medzi Grékmi z Konštantinopola, Anatólie a Grécka. Grécko sa teda počas viacerých etáp opäť osídlilo etnickými Grékmi, čo nakoniec potvrdzuje aj nedávna DNA analýza gréckeho národa. Robili ju talianski vedci Paolo Menozzi, Luigi Luca Cavalli-Sforza a Alberto Piazza, a zistilo sa, že slovanské gény má menej ako 12% moderných Grékov a že je tu evidentné výrazné spojenie medzi antickými a modernými Grékmi. Tento dôkaz zároveň čiastočne potvrdzuje základné fakty z druhej kroniky z Monemvasie a potvrdzuje aj grécku rekolonizáciu Grécka v stredoveku. Slovanská invázia však neznamenala kompletné vyhladenie Grékov, naopak mnohé grécke dediny existovali, pričom pravdepodobne platili Slovanom tribút. Existovali aj zmiešané dediny a niekoľko Grékov sa takýmto spôsobom slovanizovalo. Dodnes však na Peloponéze žijú okrem Grékov aj potomkovia Slovanov, ktorí sa od južných Grékov odlišujú svetlými vlasmi, často zelenými očami a svetlou farbou pleti. Mnoho dedín na Peloponéze má slovanské meno (napr. Zigovisti, Zatuna). Kronika zároveň hovorí, ako sa niektorí Gréci schovali do hôr v kraji Tsakonia. Títo Gréci tu žijú dodnes a hovoria archaickým jazykom, tsakonskou gréčtinou.

Zdroje

• Charalambos Kalogeropoulos – O slavikos ethnos ston Morea
• Flavios Symonidis – I katastrofi tou vysantinou ellinismou stin Peloponniso kai oi anatolikoi vysantinoi Ellines stin Ellada
• Markos Andonis Kritikos – Oi Slavoi stin Ellada kai stin Peloponniso kai o arxaios ellinikos ethnos sto aima mas
• Antigonas Amiridis – Ellines stin Romania