Kumšt (vodná veža)
Súradnice: 49° 0′ 2,43″ s.š., 21° 14′ 18,19″ v.d.
Kumšt (iné názvy: Mestská vodáreň, Vodná bašta) v Prešove bola pôvodne stredovekou baštou mestského opevnenia. Po polovici 16. storočia bola prestavaná na vodáreň, ktorá fungovala až do začiatku 20. storočia. Roku 1930 bolo v Kumšte umiestnené Židovské múzeum a od roku 1947 je v správe Krajského múzea v Prešove. Budova Kumštu je unikátnou vodnou vežou v strednej Európe. Kumšt a jeho technické zariadenie sú národná kultúrna pamiatka zapísaná v registri ÚZPF pod č. 4238/1.
Kumšt | |
Základné údaje | |
---|---|
Adresa | Ku Kumštu Prešov, Slovensko |
Rok založenia | 1947 |
Typ | technická |
Súčasť | Krajského múzea |
Ďalšie odkazy | |
Web | O Kumšte na jpis.sk |
Commons | Kumšt |
Kumšt (vodná veža) | |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
---|---|
- názov | Mestská vodáreň Kumst |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 4238/1 |
- dátum zápisu | 1. 6. 1984 |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História Kumštu
upraviť- 1374 - 1. mája dostáva mesto Prešov od kráľa Ľudovíta I. právo vystavať si mestské opevnenie. Jeho výstavba bola postupná, až do začiatku 16. storočia. Bašty boli do hradieb vstavané postupne, rovnako aj bašta, neskôr prestavaná na vodárenskú vežu. Predpokladá sa obdobie 15. storočia.
- 15. storočie - v druhej polovici boli vybudované prvé potrubia a kanály (jarky) na rozvod vody v meste, netýkali sa samotnej veže.
- 1553 – 1554 vytvoril rúrmajster Anton z Levoče systém rozvádzania vody v meste.
- 1577 vežu prestaval majster Krištof Herder, ktorý toto zariadenie vo svojej korešpondencii s magistrátom mesta nazýva Wasser kunst. Tento názov časom zľudovel na "Kumšt". Herder postavil na stredovekých múroch bašty nové podlažia hrazdenej konštrukcie. Z archívnych materiálov je zrejmé, že vtedajšiu technológiu vodárne tvorili dve saco-výtlačné pumpy. Systém nepoháňali kone, ako sa zvykne uvádzať.[1]
- v 2. polovici 17. storočia boli dva múry horného podlažia postavené nanovo, aj s jednoduchými strieľňami
- pred požiarom mesta v roku 1845 vznikol dnešný manzardový krov veže
- koncom 19. storočia boli technológie modernizované, zvyšky sú zachované v suteréne - o vodné koleso štvorlopatkové, dve ramená s tiahlom a odliatky kovových tvaroviek potrubia ako súčasti dvoch púmp.
- 1884 – 1885 - mesto pripravilo plány na výstavbu nových vodných rozvodov a elektrického osvetlenia ulíc.
- 1907 - vodárenská veža je nahradená novým vodojemom na Táborisku a prestáva slúžiť svojmu účelu.
- 1928 - vzniká židovské múzeum ako prvé na Slovensku.
- 1930 - mesto ponúka nevyužitý Kumšt židovskému múzeu, jeho adaptáciu viedol a navrhol Eugen Bárkány, ktorý nechal pristavať prízemnú budovu východne od bašty, ktorej drevená povala nesie hebrejský nápis. Úpravami stratila stavba Kumštu svoj pôvodný význam. Baroková úprava drevenej strechy bašty sa zachovala ako aj strieľne. Vo veži vznikli železobetónové stropy a centrálne točité schodisko.
- 1931 - sprístupnenie židovského múzea, vystavované boli najmä vzácne hebrejské písomnosti.
- 1940 - od septembra je židovskej spoločnosti zakázaná činnosť. Zbierky zostávajú v Kumšte a prechádzajú pod správu mesta.
- 1945 - dochádza k prevozu zbierok do Židovského múzea v Prahe. K ich návratu došlo až roku 1993, kedy boli inštalované do priestorov ženskej galérie na poschodí Prešovskej ortodoxnej synagógy. Expozícia je pod správou Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea. Nesie názov Stálej expozície Bárkányho zbierky judaík v Prešove.
- 1947 - Budova Kumštu prechádza pod správu mestského múzea a je v nej pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste sprístupnená výstava venovaná histórii mesta.
- 1950 - múzeum získava štatút Krajského múzea a po jeho presťahovaní do Rákociho paláca sa stáva pracoviskom národopisného oddelenia.
- 2013 - KPÚ dáva vykonať architektonicko-historický výskum, ktorý potvrdil unikátnosť vodného zásobovania Mestskej vodárne Kumšt v rámci strednej Európy.
Expozícia Krajského múzea
upraviť- 1950 - sídli v ňom národopisné oddelenie
- 2011 - priestory nie sú využívané
- 2013 - pripravený projekt rekonštrukcie Kumštu, výsledkom má byť sprístupnenie priestorov v ktorých by návštevníci mohli vidieť časť pôvodného hydraulického zariadenia, patriaceho k jedinečným v Európe. Maketa bude ukazovať ako celý systém vodnej priekopy fungoval. Tiež sa v ňom počíta aj s vybúraním niektorých priečok ktoré boli dodatočne pristavené a to tak, aby vznikol veľký priestor pre galerijné či muzeálne využitie
- 2014 - oprava strechy a odloženie ďalších častí projektu
Prístup
upraviťPriestory potrebujú rekonštrukciu, aby mohli byť sprístupnené verejnosti. Prehliadka vonkajších priestorov je možná po vystúpení na zástavke MHD Trojica a po prechode na severný koniec Hlavnej ulice, kde ešte pred jej koncom treba odbočiť doľava na ulicu Ku Kumštu, kde je na ľavej strane budova Kumštu.
Referencie
upraviť- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-16]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-16]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviťZdroje
upraviť- Haviarová, Michaela – Pellová, Daniela: Prešovský Kumšt. in Pamiatky a múzeá, ročník 2014, č.2, str. 33.-37. https://www.pamiatky.sk/page/revue-pamiatky-a-muzea--obsah-22014/,
- HAVIAROVÁ, M. - HAVIAR, T. Unikátny Prešovský Kumšt. IN Nové obzory 33 https://tripolitana.sk/wp-content/uploads/2018/01/Nov%C3%A9-obzory-33.-Pre%C5%A1ov-v-priestore-a-%C4%8Dase.pdf
- PELLOVÁ, D. Z dejín prešovských vodovodov. IN Nové obzory 33 https://tripolitana.sk/wp-content/uploads/2018/01/Nov%C3%A9-obzory-33.-Pre%C5%A1ov-v-priestore-a-%C4%8Dase.pdf
- HAVIAROVÁ, M. – HAVIAR, T. Architektonicko-historický výskum „Vodáreň“, Prešov, č. ÚZPF 4238/0, december 2013. Archívny výskum PhDr. D. Pellová. Dendrochronologický výskum Ing. T. Kyncl. Výskum krovovej konštrukcie Ing. Ľ. Suchý.
- HAVIAROVÁ, M. - HAVIAR, T. - SUCHÝ, Ľ. Najstaršia vodárenska veža v Prešove s nálezom hrázdenej konštrukcie z 2. polovice 16. storočia. IN Svorník 14/2016, Sborník příspěvků ze 14. specializované konference stavebněhistorického průzkumu „Roubené a hrázděné konstrukce historických staveb“ s. 271-280.