Kvázivojna
Kvázivojna bola nevyhlásená vojna medzi Spojenými štátmi a Francúzskom v období 1798 – 1800. Konflikt bol tiež nazývaný americkou stranou „Franco-American War“, „The Pirate Wars” alebo „The half-War”.
| Kvázivojna | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Americká „Constellation“ s poznávacímí znakmi slúži v Kvázivojne | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Francúzska republika - Direktórium | Spojené štáty | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Paul Barras, Napoléon Bonaparte, Edme Étienne Borne Desfourneaux, Victor Hugues | John Adams (prezident USA), George Washington, Benjamin Stoddert, Alexander Hamilton | ||||||||
| Sila | |||||||||
| neznámy počet korzárskych lodí | 54 plavidiel vrátane:18 fregát, 4 šalupy, 2 brigy, 3 škunery, 5700 námorníkov, 365 súkromných majiteľov lodí | ||||||||
| Straty | |||||||||
| 93 súkromných bojových lodí zajatých, francúzsky zdroj uvádza len 22 zajatcov | 20 mŕtvych,42 zranených, 300 a viac obchodníkov a ich nákladu zajatých, 1 súkromná osoba zajatá | ||||||||
| USS Constellation vs. L'Insurgente – bitka 1. januára 1800 – USS Constellation vs. La Vengeance – Jacmel – Puerto Plata Harbor – USS Boston vs. Berceau – USS Enterprise vs. Flambeau – Curaçao | |||||||||
Príčiny vzniku konfliktu upraviť
Francúzske kráľovstvo bolo spojencom Spojených štátov počas Americkej revolúcie od jari 1776. V roku 1778 tieto dva štáty podpísali „Zmluvu o spojenectve“. No v roku 1794, po Francúzskej revolúcii a páde monarchie, Spojené štáty podpísali zmluvu „The Jay Threaty” s Kráľovstvom Veľkej Británie, čo vyriešilo niekoľko sporných bodov medzi nimi. Zmluva obsahovala aj ekonomické klauzuly.
Fakt, že USA vyhlásili neutralitu v spore medzi Veľkou Britániou a Francúzskom a že americká legislatíva sa týmto obchodom stala partnerom ich britského nepriateľa, pobúrilo Francúzov. Francúzska vláda bola rozzúrená odmietnutím USA pokračovať v preplácaní svojich dlžôb vzniknutých francúzskou podporou Americkej revolúcii. USA to zdôvodňovalo tým, že dlhy boli voči bývalej monarchii a nie voči novej republike.
Francúzske námorníctvo začalo konfiškovať americké lode obchodujúce s Britániou a odmietlo vyjednávať s ministrom USA Charlesom Cotesworthom Pinckneym, keď ten prišiel do Paríža v decembri 1796. V jeho výročnej správe Kongresu USA na konci roku 1797 prezidentovi Johnovi Adamsovi oznámil francúzske odmietnutie vyjednávať a hovoriť o potrebe "dať našu krajinu do pozície defenzívy". V apríli 1798 prezident John Adams informoval Kongres o "XYZ afére", v ktorej francúzski agenti ministra zahraničia Charlesa-Mauricea de Talleyrand-Périgord žiadali úplatok za obnovenie diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi.
Francúzske námorníctvo spôsobilo značné straty americkému loďstvu. Štátny sekretár Timothy Pickering hlásil Kongresu 21. júna 1797, že Francúzi zabavili 316 lodí amerických obchodníkov v predchádzajúcich jedenástich mesiacoch. Vojnový stav spôsobil zvýšenie škôd na poistení amerických lodí o viac ako 500 percent, odkedy francúzski korzári križovali more pozdĺž atlantického pobrežia. Spojené štáty nemali vojnové lode, aby proti nim bojovali. Posledná bola predaná v roku 1785. Spojené štáty vlastnili len flotilu malých kutrov a reťaz pobrežných pevností.
Stupňujúce sa plienenie pirátov(korzárov) už od Francúzskej revolúcie zamedzilo obnovu amerického námorníctva, ktoré by bolo mohlo chrániť americké obchodné loďstvo. Kongres poveril prezidenta kúpiť a vyzbrojiť viac ako 12 plavidiel, z ktorých malo mať každé viac ako 22 diel. Viaceré plavidlá boli bezprostredne nakúpené a zmenené na vojnové lode.
7. júl 1798, kedy Kongres anuloval zmluvy s Francúzskom, je považovaný za začiatok Kvázivojny. Nasledovalo rozhodnutie Kongresu o útoku proti francúzskym lodiam. Zároveň bola vyhlásená blokáda francúzskych obchodných lodí a americké loďstvo útočilo nielen na bojové lode korzárov ale i na obchodné loďstvo Francúzska.
Výsledok konfliktu upraviť
Okolo jesene roku 1800 námorníctvo Spojených štátov a Kráľovské námorníctvo Spojeného kráľovstva zredukovalo aktivity francúzskych korzárov a vojnových lodí Francúzska. Toto sa udialo čiastočne za pomoci diplomatických vyjednávaní s vládou konzula Napoleona Bonaparteho. Bonaparte utlmil francúzske námorné akcie. Dohoda z roku 1800, podpísaná 30. septembra, ukončila Francúzsko-americkú vojnu. Na škodu pre prezidenta Johna Adamsa, správy o ukončení tejto vojny neprišli načas, aby mu úspech na mori pomohol pri prezidentských voľbách v roku 1800.
Námorné sily v konflikte upraviť
Americké námorníctvo operovalo s bojovou flotilou okolo 25 plavidiel. Tieto patrolovali pri južnom pobreží Spojených štátov vrátane Karibského mora. Nasadené boli tieto lode:
- USS Constellations – fregata – zajala l´Insurgente a poškodila La Vengeance
- USS Delaware – zajala La Croyable
- USS Enterprise – zajala Deux Amis a Diane
- USS Boston – dobyl Le Berceau
- USS Constitution – zajala Sandwich
- USS Retaliation – zajatá Francúzmi
- USS Merrimack – zajal Magicienne – škuner
- Norfolk
- USRC Pickering(kuter) – zajal l’Egypte Conquise
- Essex
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvázivojna
Zdroje upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Quasi-war na anglickej Wikipédii a Quasi-guerre na francúzskej Wikipédii.
