Wikipédia

Kysucká galéria

Súradnice: 49° 25' 22,141" s.š., 18° 50' 27,466" v.d.

Kysucká galéria v Oščadnici je regionálna galéria s programovým zameraním na prezentáciu, výskum a tvorbu zbierky moderného a súčasného umenia.[3]

Kysucká galéria
Odvetviegaléria
Založená27. november 1981[1]
ZakladateľJUDr. Anton Blaha a
12 výtvarných umelcov
(Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka)
SídloOščadnica, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieMgr. et Mgr. art. Vladislav Zabel
(riaditeľ, 2019)[2]
Územný rozsahStredné Slovensko
Produkcia6 684
(Celkový počet návštevníkov, 2018)[3]
Výnosy2 124,50 €
(vstupné, 2018)[3]
Zamestnancov8 (2018)[3]
Webkysuckagaleria.sk
Kaštieľ v Oščadnici
Kaštieľ v Oščadnici
Kaštieľ a park
Výstavný priestor v kaštieli (podkrovie)

Galéria zameriava svoju akvizičnú činnosť na súčasné umenie s dôrazom na tvorbu predstaviteľov regiónu Kysuce a tvorbu významných predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Založená bola v roku 1981.[4] Galéria v minulosti organizovala medzinárodné sochárske sympóziá, na ktoré prizývala umelcov zo zahraničia a vzniknuté diela sa stáli súčasťou lesoparku pri kaštieli.

Galéria upraviť

Kysucká galéria v Oščadnici vznikla v roku 1981 z iniciatívy rodákov a priateľov Kysúc – JUDr. Antona Blahu a dvanástich umelcov (Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka). Základom bola ich spoločná výstava „Pozdrav umelcov rodnému kraju“ z roku 1975. 66 diel z tejto výstavy venovali umelci ako základ galérie. Galéria buduje svoj zbierkový fond, ktorého základom sa stal spomínaný súbor diel. Významným akvizičným činom bolo zakúpenie pozostalosti Františka Hűbla.

K najvýznamnejším prírastkom väčšieho rozsahu sa stal dar JUDr. Antona Blahu a manželky Doc. RNDr. Márie Blahovej, venovaný pri príležitosti 20. výročia založenia galérie a v roku 2001. V roku 2016 venovali k 35. výročiu založenia KG kolekciu asi štyridsiatich umeleckých diel zo svojej súkromnej zbierky.[5]

Pri príležitosti 40. výročia vzniku galérie a slávnostného otvorenia po komplexnej rekonštrukcii sprístupnila 28.septembra 2022 novú stálu expozíciu nazvanú LUMEN NATURE, ktorá vznikla na základe daru JUDr. Antona Blahu a manželky. Expozícia obsahuje diela s impresionistickými a luministickými tendenciami v maliarstve na Slovensku v závere 19. a začiatku 20. storočia.

Priestory Kysuckej galérie v Oščadnici upraviť

Kysucká galéria realizuje svoju výstavnú činnosť v historickej budove kaštieľa v Oščadnici.

Pruský gróf Franz Ballestrem (1834-1910), úspešný aj ako politik - predseda ríšskeho parlamentu, kúpil pozemky od ich vtedajšieho vlastníka, veľkostatkára Arnolda Poppera. Plánoval si tu vybudovať kaštieľ ako príležitostné reprezentačné sídlo a zriadiť pri ňom lesopark o rozlohe približne troch hektárov.[6] Gróf Valentin von Ballestrem (1860 – 1920) pokračoval v plánoch svojho otca a dal v rokoch 1910 – 1913 postaviť kaštieľ.

Rod Ballestrémovcov pochádza zo severného Talianska. Giovani Angelo Battista Ballestrero opustil svoju vlasť a usadil sa v Prusku, kde dosiahol úspech ako dôstojník v pruskej armáde. Potomkovia sa priženením spojili s poľským šľachtickým rodom von Stechow a zdedili zámok Plawniowitz. Na prelome 18. a 19. storočia patrili medzi najbohatších priemyselníkov v Európe. Podnikali hlavne v Sliezsku, kde mali valcovne a hute. Potomkovia tohto rodu žijú dodnes v Nemecku.

Architektom kaštieľa bol pravdepodobne Hans v. Poellnitz, ktorý bol v rokoch 1908-1938 členom predstavenstva skupiny Ballestrem Group a v tomto období navrhol takmer všetky projekty súkromných a priemyselných stavieb pre rodinu grófov Ballestrem. Jeho najväčšími projektami bol zámok v Kunerade, dokončený v roku 1914 a sídlo a administratívna budova pre Ballestrem Group v Gliwiciach (PL).

V roku 1918 kaštieľ kúpila akciová spoločnosť na zužitkovanie dreva a neskôr účastinná spoločnosť Zelehos. Po znárodnení v roku 1945 objekt prešiel do správy národného podniku Drevina Turany, ktorý ho upravil pre potreby bývania. Súvisiace stavebné úpravy totálne pozmenili vnútornú dispozíciu kaštieľa a z pôvodného vybavenia sa nič nezachovalo.

Kaštieľ aj s priľahlým lesoparkom bol v roku 1973 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky v rámci Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

V roku 1976 získala kaštieľ do svojho majetku Kysucká galéria v Čadci. Po následnej rekonštrukcii budovy boli sprístupnené prvé expozície 27. novembra 1981.

Žilinský samosprávny kraj a Kysucká galéria v rokoch 2020 – 2022 kompletne modernizovali budovu galérie v rámci cezhraničného projektu hradeného z európskych finančných zdrojov.

Modernizácia kaštieľa bola súčasťou projektu ,,Zlepšenie dostupnosti ku kultúrnym pamiatkam na slovenskej a českej strane,“ ktorý bol financovaný v rámci programu Interreg V-A Slovensko – Česko. Cezhraničným partnerom bol Moravskosliezky kraj.

V rámci projektu renovácie kaštieľa boli vytvorené nové výstavné priestory v podkroví kaštieľa, bola vymenená strecha, vybudovalo sa schodisko do podkrovia, zrenovovali sa hygienické zariadenia a vymenili sa rozvody vody a kúrenia. Z východnej strany budovy bola pristavená terasa, bol vytvorený nový bezbariérový vstup do priestorov kaštieľa.

Kysucká galéria v Čadci upraviť

Kysucká galéria mala svoje hlavné sídlo 18 rokov v Mestskom dome v Čadci. Využívala jeho výstavné priestory od 03.02.1992 do 31.01.2011[7]. Vo februári 2011 ju na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja presťahovali do Kaštieľa v Oščadnici.

Zastúpenie v zbierkach upraviť

V zbierkovom fonde galérie nájdete diela od viacerých významných slovenských umelcov. K najznámejším patria:[8]

Referencie upraviť

  1. ↑ http://www.kysuckagaleria.sk/o-firme [online]. Kysucká galéria, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online. Archivované 2016-05-11 z originálu.
  2. ↑ Kysucká galéria v Oščadnici-Kontakty [online]. Oščadnica: Kysucká galéria, 2019, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d SPRÁVA O ČINNOSTI A HOSPODÁRENÍ KULTÚRNEJ ORGANIZÁCIE V ZRIAĎOVATEĽSKEJ PÔSOBNOSTI ŽSK ZA ROK 2018 [online]. Oščadnica: Kysucká galéria, 2019, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online.
  4. ↑ Kysucká galéria [online]. kysuce.sk, rev. 2010-03-15, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  5. ↑ Vianočný pozdrav (diela darované JUDr. Antonom Blahom s manželkou Doc. RNDr. Máriou Blahovou k 35. výročiu existencie KG) [online]. Oščadnica: Kysucká galéria, 2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online.
  6. ↑ Kaštieľ v Oščadnici/Kysucká galéria v Oščadnici [online]. regionkysuce.sk, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online.
  7. ↑ Po osemnástich rokoch Kysucká galéria zistila, že má nevyhovujúce priestory [online]. kysuce.sk, 13.12.2010, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  8. ↑ Zoznam autorov zastúpených v zbierkach KG [online]. Oščadnica: Kysucká galéria v Oščadnici, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kysucká_galéria&oldid=7715520“