Soul získal právo usporiadať olympiádu v roku 1981, keď v hlasovaní vyhral nad jediným protikandidátom, japonským mestom Nagoja. Rozhodnutie bolo brané ako kontroverzné, nakoľko v danej dobe bol v Kórejskej republike nedemokratický režim.
Americká bežkyňa Florence Griffithová-Joynerová získala tri zlaté medaily (1OOm, 200m, 4x100m) a jednú striebornú (4x100 cez prekážky).
Ben Johnson z Kanady vyhral beh na 100 metrov v novom svetovom rekorde 9,79 s. Nasledujúci deň však bol pozitívne testovaný na steroidy a zlato získal dodatočne Carl Lewis. Keďže Johnsonovi odobrali dodatočne aj predošlý svetový rekord, Carl Lewis vyhral tiež v svetovom rekorde 9,92. Tieto preteky však boli neskôr považované za veľmi kontroverzné, nakoľko doping postupne zistili nielen u Carl Lewisa ale aj u druhého v poradí Linforda Christieho, aj u štvrtého Dennis Mitchell. Napriek tomu sa už historické tabuľky neprepisovali.
Christa Luding-Rothenburger z NDR sa stala prvým športovcom (a jediným), ktorý v rovnaký rok získal medailu aj na letných (striebro v cyklistike) aj na zimných olympijských hrách (zlato v rýchlokorčuľovaní).
Plavec Matt Biondi (USA) získal šesť zlatých medailí, jednú striebornú a jednú bronzovú, v pretekoch 100 motýlik ho o O,O1 s. predbehol Anthony Nesty zo Surinamu, ktorý získal prvú medailu pre svoju krajinu a stal sa prvým černochom, ktorý vyhral v plaveckých disciplínach na olympiáde.
Plavkyňa Kristin Otto z NDR získala šesť zlatých medaily ako prvá žena vôbec v plávaní.
Švédska šermiarkaKerstin Palm sa stala prvou ženou, ktorá sa zúčastnila ne siedmich olympiádach.
Na olympiáde sa darilo v česko-slovenskej výprave hlavne slovenským športovcov, ktorí získali 2 zlaté (Miloslav Mečíř, Jozef Pribilinec) a dve bronzové medaily (Miloslav Mečíř a Jozef Lohyňa).
Soul, Južná Kórea
Sovietsky zväz
NDR
Spojené štáty
NSR
Maďarsko
Bulharsko
Rumunsko
Francúzsko
Taliansko
Čína
Veľká Británia
Keňa
Japonsko
Austrália
Juhoslávia
Československo
