Liberálni demokrati
Liberálni demokrati je centristicko-ľavicová až centristická politická strana v Spojenom kráľovstve[2][3] založená roku 1988 spojením Liberálnej strany a Sociálno demokratickej strany. Obe strany už skôr sedem rokov úzko spolupracovali. Súčasnou líderkou strany je Jo Swinson.
| Liberálni demokrati | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | Lib Dems |
| Založenie | 3. marec 1988 |
| Materská strana | SDP– Liberálna aliancia |
| Predseda | Jo Swinson |
| Ideológie | Liberalizmus Sociálny liberalizmus Trhový liberalizmus Zelený liberalizmus |
| Originálny názov | Liberal Democrats |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Aliancia liberálov a demokratov pre Európu |
| Európska politická strana | Európska liberálna demokratická a reformná strana |
| Medzinárodné organizácie | Liberálna internacionála |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Young Liberals |
| Sídlo | Cowley Street 4, Londýn, UK |
| Farby | zlatá, žltá[1] |
| Web | www.libdems.org.uk/ |
Po všeobecných voľbách v roku 2010 boli Liberáli tretia najväčšia strana v dolnej snemovni v britskom parlamente s 57 poslancami po Labouristickej s 258 poslancami a Konzervatívnej strane s 307 poslancami. Liberálni demokrati vytvorili koaličnú vládu s konzervatívnou stranou, vtedajší predseda LibDems Nick Clegg sa stal podpredsedom vlády a liberálni demokrati obsadili ďalšie miesta vo vláde.[4]
Dejiny upraviť
Strana bola založená 2. marca 1988 zlúčením Liberálnej strany a Sociálno-demokratickej strany. Liberáli odvodzovali svoj pôvod od strany Whigov, zatiaľ čo sociálni demokrati vznikli odštiepením od strany labouristov.[5]
Keď narástol vplyv Labouristickej strany v 20. rokoch 20. storočia, pozícia liberálov sa zhoršila a v 80. rokoch posunuli svoje smerovanie na centristickú politiku. Keď u labouristov prevládla ľavicová socialistická politika, vystúpila z nej skupina umiernených poslancov a založila stranu sociálno demokratickú.[5] Obe strany zistili, že na politickej scéne nie je dostatok miesta pre dve centristické strany, a tak sa dohodli na tom, že nebudú vo voľbách stavať protikandidátov. Obe strany mali vlastnú politiku, ale pre voľby roku 1983 a 1987 vydali spoločný volebný program. Po neúspechu vo voľbách roku 1987 sa obe strany rozhodli zlúčiť.[5]
V júli 1988 bol za lídra strany zvolený Paddy Ashdown. Strana mala ťažkú štartovaciu pozíciu, predovšetkým s ohľadom na hľadanie identity na politickom spektre, a v počiatočnom období vo voľbách získavala malý počet hlasov.[5][6] Vo voľbách v roku 1997 však už získala 46 kresiel v Dolnej snemovni.[6][7] Po zvolení Tonyho Blaira za lídra labouristov Ashdown prekvapivo navrhol vytvorenie koaličnej vlády,[8] ale tento návrh nebol z dôvodu získania labouristickej väčšiny zrealizovaný.[8]
Roku 1999[9] bol za lídra strany zvolený Charles Kennedy. Vo voľbách v roku 2001[10] získala strana časť hlasov labouristických a konzervatívnych voličov, ktorý nesúhlasili s vojnou v Iraku[11], požadovali zvýšenie občianskych práv a volebnú reformu.[12] Jedným z trendov, ktorý sa objavil vo voľbách v roku 2005, bolo presadenie sa liberálov ako druhej najvýznamnejšej strany vo veľkých mestách (napríklad Manchester, Cardiff a Birmingham)[13], keď získala viac než 100 volebných obvodov[14], v ktorých bol ich kandidát na druhom mieste.[15]
Po problémoch s alkoholom Kennedy odstúpil a na jeho miesto nastúpil Menzies Campbell.[16][17] Neskôr po odstúpení Menziesa Campbella na konci roku 2007[18] bol v decembri toho istého roku za lídra strany zvolený Nick Clegg.[19] V nástupnej reči sa označil za liberála a vyslovil nádej, že Británia je krajina tolerancie a pluralizmu. Za svoje priority označil ochranu občianskych slobôd, rozvoj verejných služieb, ochranu životného prostredia a snahu presadiť liberalizmus ako alternatívu skorumpovaných politikov.[20]
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 v Brexitovej atmosfére získala strana 16 zo 73 britských kresiel v parlamente, čo znamenalo podstatné vylepšenie zisku z roku 2014 (1 kreslo) a stala sa za stranou Brexit Party druhou najsilnejšou stranou v krajine.[21] Liberálni demokrati sú dlhodobo proti vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ. V júli 2019 sa ako prvá žena stala predsedníčkou LibDems stala poslankyňa za škótsky obvod East Dunbartonshire Jo Swinson, keď v straníckych voľbách porazila bývalého ministra energetiky Eda Daveyho v pomere 47 tisíc ku 28 tisíc hlasov.[22]
Politika strany upraviť
Strana popisuje svoju ideológiu ako predanie moci obyvateľom, sú odporcami koncentrácie moci v rukách nezodpovedných organizácií. Usilujú o decentralizáciu moci z parlamentu a uskutočnenie volebných a parlamentných reforiem pre vytvorenie niekoľko vrstvového systému moci. Podľa nich by konkrétne rozhodnutia mali byť rozhodované na správnej úrovni, do ktorej zahrnujú regionálne zhromaždenia (rady), Európsku úniu a medzinárodné organizácie.
Ako zástancovia sociálneho liberalizmu chcú minimalizovať zásahy štátu do súkromia občana. Na rozdiel od zásahu štátu do súkromia preferujú sociálny štát, ktorý by zaisťoval základné potreby spoločnosti.[23][24]
Podporujú multilaterálnu zahraničnú politiku, nesúhlasia s britskou účasťou vo vojne v Iraku[11] a z troch hlavných politických strán zastávajú najviac proúnijnú pozíciu. Pri referende o Brexite boli za zotrvanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii.[25] Navrhujú taktiež širšie využitie obnoviteľných zdrojov energie a zníženie emisie skleníkových plynov.
.jpg)
Lídri strany upraviť
| Do úradu | Odišiel z funkcie | Dátum narodenia | |
|---|---|---|---|
| David Steel 1 | 7. júla 1987 | 16. júla 1988 | 31. marca 1938 |
| Robert Maclennan 2 | 6. augusta 1987 | 16. júla 1988 | 26. júna 1936 |
| Paddy Ashdown | 16. júla 1988 | 9. augusta 1999 | 27. februára 1941 |
| Charles Kennedy | 9. augusta 1999 | 7. januára 2006 | 25. novembra 1959 |
| Sir Menzies Campbell 3 | 2. marca 2006 | 15. októbra 2007 | 22. mája 1941 |
| Vince Cable 4 | 15. októbra 2007 | 18. decembra 2007 | 9. mája 1943 |
| Nick Clegg | 18. decembra 2007 | 16. júla 2015 | 7. januára 1967 |
| Tim Farron | 16. júla 2015 | 20. júla 2017 | 27. mája 1970 |
| Sir Vince Cable | 20. júla 2017 | 22. júla 2019 | 9. mája 1943 |
| Jo Swinson | 22. júla 2019 | Úradujúca | 5. februára 1980 |
- 1 Spoločný provizórny líder, a ako líder Liberálnej strany pred zlúčením.
- 2 Spoločný provizórny líder, a ako líder Sociálno demokratickej strany pred zlúčením.
- 3 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Charlesa Kennedyho od 7. januára 2006 a jeho vlastného zvolenia 2. marca 2006.
- 4 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Menziesa Campbella od 15. októbra 2007 až do zvolenia Nicka Clegga 18. decembra 2007.
Volebné výsledky upraviť
Všeobecné voľby upraviť
| Volebný rok | Meno | Podiel hlasov | Počet mandátov | Podiel miest |
| 1983 | SDP– Liberálna aliancia | 25,4% | 23 / 650 |
3,5% |
| 1987 | SDP– Liberálna aliancia | 22,6% | 22 / 650 |
3,4% |
| 1992 | Liberálni demokrati | 17,8% | 20 / 650 |
3,1% |
| 1997 | Liberálni demokrati | 16,7% | 46 / 659 |
7,0% |
| 2001 | Liberálni demokrati | 18,3% | 52 / 659 |
7,9% |
| 2005 | Liberálni demokrati | 22,1% | 62 / 646 |
9,6% |
| 2010 | Liberálni demokrati | 23,0 % | 57 / 650 |
8,8 % |
| 2015 | Liberálni demokrati | 7,9 % | 8 / 650 |
1,2 % |
| 2017 | Liberálni demokrati | 7,4 % | 12 / 650 |
1,8 % |
Európske voľby upraviť
| Volebný rok | Meno | Podiel hlasov | Počet mandátov | Podiel miest |
| 1984 | SDP–Liberálna aliancia | 18,5% | 0 / 81 |
0% |
| 1989 | Sociálni a Liberálni demokrati | 6,2% | 0 / 81 |
0% |
| 1994 | Liberálni demokrati | 16,1% | 2 / 81 |
2,3% |
| 1999 | Liberálni demokrati | 12.7% | 10 / 81 |
11.5% |
| 2004 | Liberálni demokrati | 14,9% | 12 / 78 |
15,4% |
| 2009 | Liberálni demokrati | 13,7 % | 11 / 72 |
15,3 % |
| 2014 | Liberálni demokrati | 6,6 % | 1 / 73 |
1,4 % |
| 2019 | Liberálni demokrati | 19,6 % | 16 / 73 |
21,9 % |
Škótske parlamentné voľby upraviť
| Volebný rok | Meno | Podiel volebných hlasov | Počet mandátov | Podiel regionálnych hlasov | Počet mandátov | Miest celkom | Podiel miest |
| 1999 | Liberálni demokrati | 14,15% | 12 | 12,43% | 5 | 17 / 129 |
13,2% |
| 2003 | Liberálni demokrati | 15,3% | 13 | 11,8% | 4 | 17 / 129 |
13,2% |
| 2007 | Liberálni demokrati | 16,2% | 11 | 11,3% | 5 | 16 / 129 |
12,6% |
| 2011 | Liberálni demokrati | 8 % | 2 | 5 % | 3 | 5 / 129 |
4 % |
| 2016 | Liberálni demokrati | 8 % | 4 | 5 % | 1 | 5 / 129 |
4 % |
Voľby do Waleského zhromaždenia upraviť
| Volebný rok | Meno | Podiel volebných hlasov | Počet mandátov | Podiel regionálnych hlasov | Počet mandátov | Miest celkom | Podiel miest |
| 1999 | Liberálni demokrati | 13,5% | 3 | 12,50% | 3 | 6 / 60 |
10% |
| 2003 | Liberálni demokrati | 14,1% | 3 | 12,7% | 3 | 6 / 60 |
10% |
| 2007 | Liberálni demokrati | 14,8% | 3 | 11,7% | 3 | 6 / 60 |
10% |
| 2011 | Liberálni demokrati | 11 % | 1 | 8 % | 4 | 5 / 60 |
8 % |
| 2016 | Liberálni demokrati | 8 % | 1 | 6 % | 0 | 1 / 60 |
2 % |
Referencie upraviť
- ↑ Liberal Democrats' 2010 style guidelines
- ↑ WARD, Stephen. Making a difference: a comparative view of the role of the Internet in election politics. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2008. S. 134.
- ↑ RALLINGS, Colin. British Elections and Parties Review. [s.l.] : Routledge, 2003. S. 140.
- ↑ David Cameron is UK's new prime minister [online]. [Cit. 2010-05-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d A concise history of the Liberal Parties, SDP and Liberal Democrats [online]. Liberal Democrat History Group, 2007, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online. Archivované 2014-08-29 z originálu.
- ↑ a b Statistics 1990s [online]. Electoral Reform Society, 2008, [cit. 2008-04-13]. Dostupné online. Archivované 2007-10-05 z originálu.
- ↑ No rest yet for wily architect of poll triumph [online]. The Guardian, 2004, [cit. 2004-07-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Blair considered coalition after 1997 [online]. BBC, 1999-11-16, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Paddy Ashdown's letter of resignation [online]. BBC, 1999-06-22, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Results & Constituencies [online]. BBC, 2001, [cit. 2008-03-29]. Dostupné online.
- ↑ a b Tania Branigan; Michael White. Blair in denial over Iraq, says Kennedy. The Guardian (London), 22 September 2005. Dostupné online [cit. 2010-04-16].
- ↑ Kennedy sounds election battle cry [online]. BBC, 2002-09-26, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Tories admit by-election 'blow' [online]. BBC, 2004-10-01, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
- ↑ KETTLE, Martin. Kennedy can still exploit this perfect political storm [online]. London: The Guardian, 2005-04-26, [cit. 2008-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Seats to Watch [online]. UK Polling Report, 2007, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online. Archivované 2008-03-30 z originálu.
- ↑ Kennedy calls for Lib Dem contest [online]. BBC, 2006-01-08, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Westminster's worst kept secret? [online]. BBC, 2006, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.
- ↑ Campbell quits as Lib Dem leader [online]. BBC, 2007-10-15, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Nick Clegg is new Lib Dem leader [online]. BBC, 2007-12-18, [cit. 2008-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Nick Clegg's speech in full [online]. BBC, 2007-12-18, [cit. 2007-11-22]. Dostupné online.
- ↑ GRAFTON-GREEN, Patrick. UK European Parliament seats in full: Brexit Party and Liberal Democrats win big in EU elections 2019 as Tories and Labour suffer miserable night [online]. Londýn: Evening Standard, 27.5.2019, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Britské liberální demokraty povede Swinsonová [online]. Týden.cz, 22.7.2019, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Barr, N. (2004). Economics of the welfare state. Oxford University Press.
- ↑ Starr, P. (2007). Freedom's power: The true force of liberalism. New York: Basic Books.
- ↑ The Stop Brexit Manifesto [online]. Liberal Democrats, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liberálni demokrati
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liberálně demokratická strana (Spojené království) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).