Otvoriť hlavné menu

Liberálni demokrati je centristicko-ľavicová až centristická politická strana v Spojenom kráľovstve[2][3] založená roku 1988 spojením Liberálnej strany a Sociálno demokratickej strany. Obe strany už skôr sedem rokov úzko spolupracovali. Súčasnou líderkou strany je Jo Swinson.

Liberálni demokrati
Liberálni demokrati
Základné informácie
SkratkaLib Dems
Založenie3. marec 1988
Materská stranaSDP– Liberálna aliancia
PredsedaJo Swinson
IdeológieLiberalizmus
Sociálny liberalizmus
Trhový liberalizmus
Zelený liberalizmus
Originálny názovLiberal Democrats
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuAliancia liberálov a demokratov pre Európu
Európska politická stranaEurópska liberálna demokratická a reformná strana
Medzinárodné organizácieLiberálna internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaYoung Liberals
SídloCowley Street 4, Londýn, UK
Farby          zlatá, žltá[1]
Webwww.libdems.org.uk/

Po všeobecných voľbách v roku 2010 boli Liberáli tretia najväčšia strana v dolnej snemovni v britskom parlamente s 57 poslancami po Labouristickej s 258 poslancami a Konzervatívnej strane s 307 poslancami. Liberálni demokrati vytvorili koaličnú vládu s konzervatívnou stranou, vtedajší predseda LibDems Nick Clegg sa stal podpredsedom vlády a liberálni demokrati obsadili ďalšie miesta vo vláde.[4]

Členovia LibDems na demonštrácii proti Brexitu v Birgminhame v roku 2018.

DejinyUpraviť

Strana bola založená 2. marca 1988 zlúčením Liberálnej strany a Sociálno-demokratickej strany. Liberáli odvodzovali svoj pôvod od strany Whigov, zatiaľ čo sociálni demokrati vznikli odštiepením od strany labouristov.[5]

Keď narástol vplyv Labouristickej strany v 20. rokoch 20. storočia, pozícia liberálov sa zhoršila a v 80. rokoch posunuli svoje smerovanie na centristickú politiku. Keď u labouristov prevládla ľavicová socialistická politika, vystúpila z nej skupina umiernených poslancov a založila stranu sociálno demokratickú.[5] Obe strany zistili, že na politickej scéne nie je dostatok miesta pre dve centristické strany, a tak sa dohodli na tom, že nebudú vo voľbách stavať protikandidátov. Obe strany mali vlastnú politiku, ale pre voľby roku 1983 a 1987 vydali spoločný volebný program. Po neúspechu vo voľbách roku 1987 sa obe strany rozhodli zlúčiť.[5]

V júli 1988 bol za lídra strany zvolený Paddy Ashdown. Strana mala ťažkú štartovaciu pozíciu, predovšetkým s ohľadom na hľadanie identity na politickom spektre, a v počiatočnom období vo voľbách získavala malý počet hlasov.[5][6] Vo voľbách v roku 1997 však už získala 46 kresiel v Dolnej snemovni.[6][7] Po zvolení Tonyho Blaira za lídra labouristov Ashdown prekvapivo navrhol vytvorenie koaličnej vlády,[8] ale tento návrh nebol z dôvodu získania labouristickej väčšiny zrealizovaný.[8]

Roku 1999[9] bol za lídra strany zvolený Charles Kennedy. Vo voľbách v roku 2001[10] získala strana časť hlasov labouristických a konzervatívnych voličov, ktorý nesúhlasili s vojnou v Iraku[11], požadovali zvýšenie občianskych práv a volebnú reformu.[12] Jedným z trendov, ktorý sa objavil vo voľbách v roku 2005, bolo presadenie sa liberálov ako druhej najvýznamnejšej strany vo veľkých mestách (napríklad Manchester, Cardiff a Birmingham)[13], keď získala viac než 100 volebných obvodov[14], v ktorých bol ich kandidát na druhom mieste.[15]

Po problémoch s alkoholom Kennedy odstúpil a na jeho miesto nastúpil Menzies Campbell.[16][17] Neskôr po odstúpení Menziesa Campbella na konci roku 2007[18] bol v decembri toho istého roku za lídra strany zvolený Nick Clegg.[19] V nástupnej reči sa označil za liberála a vyslovil nádej, že Británia je krajina tolerancie a pluralizmu. Za svoje priority označil ochranu občianskych slobôd, rozvoj verejných služieb, ochranu životného prostredia a snahu presadiť liberalizmus ako alternatívu skorumpovaných politikov.[20]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 v Brexitovej atmosfére získala strana 16 zo 73 britských kresiel v parlamente, čo znamenalo podstatné vylepšenie zisku z roku 2014 (1 kreslo) a stala sa za stranou Brexit Party druhou najsilnejšou stranou v krajine.[21] Liberálni demokrati sú dlhodobo proti vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ. V júli 2019 sa ako prvá žena stala predsedníčkou LibDems stala poslankyňa za škótsky obvod East Dunbartonshire Jo Swinson, keď v straníckych voľbách porazila bývalého ministra energetiky Eda Daveyho v pomere 47 tisíc ku 28 tisíc hlasov.[22]

Politika stranyUpraviť

Strana popisuje svoju ideológiu ako predanie moci obyvateľom, sú odporcami koncentrácie moci v rukách nezodpovedných organizácií. Usilujú o decentralizáciu moci z parlamentu a uskutočnenie volebných a parlamentných reforiem pre vytvorenie niekoľko vrstvového systému moci. Podľa nich by konkrétne rozhodnutia mali byť rozhodované na správnej úrovni, do ktorej zahrnujú regionálne zhromaždenia (rady), Európsku úniu a medzinárodné organizácie.

Ako zástancovia sociálneho liberalizmu chcú minimalizovať zásahy štátu do súkromia občana. Na rozdiel od zásahu štátu do súkromia preferujú sociálny štát, ktorý by zaisťoval základné potreby spoločnosti.[23][24]

Podporujú multilaterálnu zahraničnú politiku, nesúhlasia s britskou účasťou vo vojne v Iraku[11] a z troch hlavných politických strán zastávajú najviac proúnijnú pozíciu. Pri referende o Brexite boli za zotrvanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii.[25] Navrhujú taktiež širšie využitie obnoviteľných zdrojov energie a zníženie emisie skleníkových plynov.

 
Nick Clegg, líder strany medzi rokmi 2007-2015.
 
Jo Swinson, líderka strany od roku 2019.

Lídri stranyUpraviť

Do úradu Odišiel z funkcie Dátum narodenia
David Steel 1 7. júla 1987 16. júla 1988 31. marca 1938
Robert Maclennan 2 6. augusta 1987 16. júla 1988 26. júna 1936
Paddy Ashdown 16. júla 1988 9. augusta 1999 27. februára 1941
Charles Kennedy 9. augusta 1999 7. januára 2006 25. novembra 1959
Sir Menzies Campbell 3 2. marca 2006 15. októbra 2007 22. mája 1941
Vince Cable 4 15. októbra 2007 18. decembra 2007 9. mája 1943
Nick Clegg 18. decembra 2007 16. júla 2015 7. januára 1967
Tim Farron 16. júla 2015 20. júla 2017 27. mája 1970
Sir Vince Cable 20. júla 2017 22. júla 2019 9. mája 1943
Jo Swinson 22. júla 2019 Úradujúca 5. februára 1980
  • 1 Spoločný provizórny líder, a ako líder Liberálnej strany pred zlúčením.
  • 2 Spoločný provizórny líder, a ako líder Sociálno demokratickej strany pred zlúčením.
  • 3 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Charlesa Kennedyho od 7. januára 2006 a jeho vlastného zvolenia 2. marca 2006.
  • 4 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Menziesa Campbella od 15. októbra 2007 až do zvolenia Nicka Clegga 18. decembra 2007.

Volebné výsledkyUpraviť

Všeobecné voľbyUpraviť

Volebný rok Meno Podiel hlasov Počet mandátov Podiel miest
1983 SDP– Liberálna aliancia 25,4%
23 / 650
3,5%
1987 SDP– Liberálna aliancia 22,6%
22 / 650
3,4%
1992 Liberálni demokrati 17,8%
20 / 650
3,1%
1997 Liberálni demokrati 16,7%
46 / 659
7,0%
2001 Liberálni demokrati 18,3%
52 / 659
7,9%
2005 Liberálni demokrati 22,1%
62 / 646
9,6%
2010 Liberálni demokrati 23,0 %
57 / 650
8,8 %
2015 Liberálni demokrati 7,9 %
8 / 650
1,2 %
2017 Liberálni demokrati 7,4 %
12 / 650
1,8 %

Európske voľbyUpraviť

Volebný rok Meno Podiel hlasov Počet mandátov Podiel miest
1984 SDP–Liberálna aliancia 18,5%
0 / 81
0%
1989 Sociálni a Liberálni demokrati 6,2%
0 / 81
0%
1994 Liberálni demokrati 16,1%
2 / 81
2,3%
1999 Liberálni demokrati 12.7%
10 / 81
11.5%
2004 Liberálni demokrati 14,9%
12 / 78
15,4%
2009 Liberálni demokrati 13,7 %
11 / 72
15,3 %
2014 Liberálni demokrati 6,6 %
1 / 73
1,4 %
2019 Liberálni demokrati 19,6 %
16 / 73
21,9 %

Škótske parlamentné voľbyUpraviť

Volebný rok Meno Podiel volebných hlasov Počet mandátov Podiel regionálnych hlasov Počet mandátov Miest celkom Podiel miest
1999 Liberálni demokrati 14,15% 12 12,43% 5
17 / 129
13,2%
2003 Liberálni demokrati 15,3% 13 11,8% 4
17 / 129
13,2%
2007 Liberálni demokrati 16,2% 11 11,3% 5
16 / 129
12,6%
2011 Liberálni demokrati 8 % 2 5 % 3
5 / 129
4 %
2016 Liberálni demokrati 8 % 4 5 % 1
5 / 129
4 %

Voľby do Waleského zhromaždeniaUpraviť

Volebný rok Meno Podiel volebných hlasov Počet mandátov Podiel regionálnych hlasov Počet mandátov Miest celkom Podiel miest
1999 Liberálni demokrati 13,5% 3 12,50% 3
6 / 60
10%
2003 Liberálni demokrati 14,1% 3 12,7% 3
6 / 60
10%
2007 Liberálni demokrati 14,8% 3 11,7% 3
6 / 60
10%
2011 Liberálni demokrati 11 % 1 8 % 4
5 / 60
8 %
2016 Liberálni demokrati 8 % 1 6 % 0
1 / 60
2 %

ReferencieUpraviť

  1. Liberal Democrats' 2010 style guidelines
  2. WARD, Stephen. Making a difference: a comparative view of the role of the Internet in election politics. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2008. S. 134.
  3. RALLINGS, Colin. British Elections and Parties Review. [s.l.] : Routledge, 2003. S. 140.
  4. David Cameron is UK's new prime minister [online]. [Cit. 2010-05-12]. Dostupné online.
  5. a b c d A concise history of the Liberal Parties, SDP and Liberal Democrats [online]. Liberal Democrat History Group, 2007, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
  6. a b Statistics 1990s [online]. Electoral Reform Society, 2008, [cit. 2008-04-13]. Dostupné online.
  7. No rest yet for wily architect of poll triumph [online]. The Guardian, 2004, [cit. 2004-07-17]. Dostupné online.
  8. a b Blair considered coalition after 1997 [online]. BBC, 1999-11-16, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
  9. Paddy Ashdown's letter of resignation [online]. BBC, 1999-06-22, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
  10. Results & Constituencies [online]. BBC, 2001, [cit. 2008-03-29]. Dostupné online.
  11. a b Tania Branigan; Michael White. Blair in denial over Iraq, says Kennedy. The Guardian (London), 22 September 2005. Dostupné online [cit. 2010-04-16].
  12. Kennedy sounds election battle cry [online]. BBC, 2002-09-26, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
  13. Tories admit by-election 'blow' [online]. BBC, 2004-10-01, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
  14. KETTLE, Martin. Kennedy can still exploit this perfect political storm [online]. London : The Guardian, 2005-04-26, [cit. 2008-03-21]. Dostupné online.
  15. Seats to Watch [online]. UK Polling Report, 2007, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
  16. Kennedy calls for Lib Dem contest [online]. BBC, 2006-01-08, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
  17. Westminster's worst kept secret? [online]. BBC, 2006, [cit. 2008-03-23]. Dostupné online.
  18. Campbell quits as Lib Dem leader [online]. BBC, 2007-10-15, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
  19. Nick Clegg is new Lib Dem leader [online]. BBC, 2007-12-18, [cit. 2008-02-06]. Dostupné online.
  20. Nick Clegg's speech in full [online]. BBC, 2007-12-18, [cit. 2007-11-22]. Dostupné online.
  21. GRAFTON-GREEN, Patrick. UK European Parliament seats in full: Brexit Party and Liberal Democrats win big in EU elections 2019 as Tories and Labour suffer miserable night [online]. Londýn : Evening Standard, 27.5.2019, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Britské liberální demokraty povede Swinsonová [online]. Týden.cz, 22.7.2019, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po česky)
  23. Barr, N. (2004). Economics of the welfare state. Oxford University Press.
  24. Starr, P. (2007). Freedom's power: The true force of liberalism. New York: Basic Books.
  25. The Stop Brexit Manifesto [online]. Liberal Democrats, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť