Literárne múzeum

Literárne múzeum je literárnovzdelávacie a spoločenskokultúrne zariadenie, ktoré zhromažďuje, identifikuje, vyberá, vystavuje, interpretuje a prostredníctvom zbierkových fondov a exponátov sprostredkuje informácie o diele a živote autora, literárnej skupiny, smeru, obdobia, národnej literatúry, a to podľa konkrétneho tematického zamerania.

Svojou povahou je syntetizujúcim organizmom nadväzujúcim na samostatné sústavy literárnovedných a múzejných pracovísk. Je výskumným pracoviskom zovšeobecňujúcim nielen literárne fakty, ale aj poznatky o nich. Rozvíja a sleduje konkretizácie literárnych diel, rekonštruuje genézu literárnej tradície a dejiny literárnej vedy a kritiky.

Predmet skúmania

Predmetom hodnotenia a poznávania je všetko, čo súvisí s literatúrou, lepšie povedané celé jej jestvovanie a pôsobnosť, to znamená komplex literárneho života a nielen jednotliviny tvorby samej alebo textu. Výskum literatúry sa vzťahuje na poznávanie literárnych látok či predmetu zobrazenia, literárnych tvorcov a procesu tvorby, zápisov a záznamov o nich alebo vnútorných nadväzností - celej spisby, rozširovanie literatúry, výkladov literatúry, príjemcu vydávania, ohlasu, výchovy, pamiatkárstva.

Činnosť

Literárne múzeá zakladajú svoju činnosť na ochrane a vlastnení vzácnych jednotiek, t. j. dokumentácii a konzervovaní pamiatok, ale ich určujúcou a podmieňovacou funkciou je popri štúdiu predmetu práce aj vecné znázornenie, exponovanie, tvorba a spravovanie inštalácií, ktoré sprístupňujú výber exponátov. Selekcia vychádza predovšetkým z expozičnej funkcie múzejnej práce a z povahy archívnych materiálov. Tie sú jedinečné, ale zároveň aj možné verne reprodukovať prostredníctvom faksimílií alebo xeroxových kopií. Rukopisy a tlače sú literárnymi zbierkami, ale vzhľadom na inštitucionalizovanú delimitáciu špecializovaných fondov i činností na archívy a knižnice ich možno pokladať aj za literárnomúzejné predmety, pravda, od múzeí a knižníc v odlišnom výbere i spracúvaní, ktoré podmieňuje ich určenie múzeu.

Rukopisy literárne múzeum skúma aj vystavuje. Sú pôvodnými svedectvami o vzniku diela. V prípade, že sa rukopisy nachádzajú v múzeách v origináloch, budujú sa z nich samostatné archívne fondy, ktoré sú spravidla vyčlenené do samostatne spracovaných celkov. Kým expozícia predpokladá selekciu, literárnoarchívna dokumentácia sa má usilovať o komplexnosť jednotiek; vytvárajú sa súbory pozostalostí. Literárne rukopisy i kompletné zbierky patria teda do literárnych múzeí aj v podobe originálov, ale v takom prípade sa majú budovať v samostatných oddeleniach, úsekoch, referátoch či špecializovaných kolekciách, alebo súboroch zbierok.

Význam a určenie textov je jedinečné a nezastupiteľné. Nepísané zbierky nadväzujú na písané zbierkové jednotky. K interpretačným druhom patria audiovizuálie. K doplňujúcim a čiastkové stránky literatúry osvetľujúcim alebo dokladujúcim zbierkovým jednotkám patria: ikoniky (výtvarné diela, scénografiky, ba i fotografie) a reálie. Z hľadiska múzejnej práce ide o dominujúce zbierky, dokumentujúce hmotnú kultúru súvisiacu s odborom; teda literárnou kultúrou.

Literárne zbierky

Sú súbormi hmotných dokladov o vzniku, existencií, pôsobení literárnych diel a pôvodnými prameňmi poznávania, rozširovania i výkladov hodnôt. Patria nielen priame zápisy výtvorov prostredníctvom slova a písma, ale aj všetky záznamy ich podaní zvukovými slovesnými a hudobnými doplnkami, ale aj výtvarnými a divadelnými predstaveniami. K literárnym zbierkam možno prideliť aj svedecké pozostalosti, ktoré sa vzťahujú na literárny život, čiže je to celá hmotná kultúra vyjadrujúca duchovnú kultúru umeleckej literárnej tvorby a jej spoločenského pôsobenia, kritického hodnotenia a vedeckého poznávania.

Zdroje

• CHOVAN, J. (a Kováč, M. A.): Sieť a združovanie slovenských literárnych múzeí a pamätných izieb. In: Literárnomúzejný letopis 1974. Martin 1975.
• KOVÁČ, M. A.: Úvod do literárnej muzeológie. Martin 1982, 200 s.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.