Ludmila Vaňková, vydatá Paukertová (* 9. máj 1927, Praha – † 3. február 2022[1]) bola česká prozaička a autorka románov najmä s historickou tematikou.[2]

Ludmila Vaňková
česká prozaička a spisovateľka
Ludmila Vaňková
Narodenie9. máj 1927
Praha, Československo
Úmrtie3. február 2022 (94 rokov)
Alma materKarlova univerzita
ManželJosef Paukert
DetiJan, Ludmila

Životopis upraviť

Narodila sa ako druhá dcéra do pražskej rodiny vrchného riaditeľa Národnej banky JUDr. Václava Vaňka. Ten bol však v roku 1942 popravený gestapom.

Mala vrelý vzťah k divadlu. Po absolvovaní reformného reálneho dievčenského gymnázia v roku 1945 študovala konzervatórium, štúdium však nedokončila. Neskôr sa neúspešne hlásila na DAMU, naďalej však pôsobila v ochotníckom divadle. Jej literárnou prvotinou bola divadelná hra Princezna a šašek, ktorú publikovala v roku 1954 v časopise Divadlo.

Kým jej sestra Blanka Vaňková absolvovala operný spev na pražskom konzervatóriu, ona sama vyštudovala sociológiu a psychológiu na Karlovej univerzite. Roku 1948 bola z FF UK z politických dôvodov vylúčená (bola členkou Národnej sociálnej strany) a doktorát dokončila až po viac ako dvadsiatich rokoch (1971, práca Člověk a kniha).

Najprv pracovala ako sekretárka v rôznych nakladateľstvách; Evropský literární klub, Československý spisovatel, a neskôr v redakcii časopisov Nový život a Divadlo.

V rokoch 1964 – 1972 bola redaktorkou nakladateľstva Albatros. Roku 1968 vstúpila do KSČ, ale nasledujúceho roka zo strany vystúpila. V rokoch 19731977 tak pracovala ako výhybkárka v železničnej stanici Karlštejn.

V rokoch 1968 – 1969 publikovala v časopise Tvář úryvky z diela Skrytý život Salvatora Dalího, ktoré začala prekladať na žiadosť niekdajších avantgardných výtvarníkov zo skupiny Devětsil (kniha neskôr vyšla u NLN).

V redakcii Československého spisovateľa sa zoznámila so svojím budúcim manželom, výtvarníkom Josefom Paukertom (syn Jan Paukert je programátorom a príležitostným hudobným skladateľom; filmy Dům pro dva, Maseba, Návštěvníci ai., Dcéra Ludmila je prekladateľkou).

Po roku 1990 bola členkou mestského zastupiteľstva v Řevniciach.[3]

Stručné zhrnutie diela upraviť

Píše najmä dobrodružné historické romány, často lyricky ladené. História síce zaznamenáva ľudské osudy a ich hrdinské skutky, príliš ale nevypovedá o ich osobných, nieto milostných, životoch.

Rešpektuje doložené historické fakty. Nejde jej ale o suché stvárnenie určitej epochy. Snaží sa predovšetkým o pútavé opísanie osobných drám hrdinov, ktoré sú často určované jedným dominantným rysom (láska, politická ctižiadosť, neskúsenosť mladosti ...). Dokáže majstrovsky skĺbiť súkromné ​​osudy postáv (historicky doložených i fiktívnych) s dejinným pozadím. Často používa vnútorné monológy, vďaka ktorým sa charaktery postáv stávajú zložitejšími. Autorka tak umožňuje čitateľovi obvyklé školské „busty“ (Karol IV. a pod.) poznať aj po ľudskej stránke, hoci fiktívnej.

V jej románoch sa tak dozvedáme mnohé historicky verné detaily, motivácia hrdinov je však obyčajnou autorkinou fikciou. Rad prác je radená do literatúry science-fiction.

Bibliografia upraviť

  • Naprsquaw (o životnej družke buditeľa V. Náprstka)
    • Čas voní dálkou
    • Země svobodných, domov smělých
  • Čas čarodějů (fantasy)
  • Černá sága
  • Domeček na Vesuvu
  • Genesis (sci-fi román)
  • Léč pana z Rožmberka
  • Mosty přes propast času (1971) - historická próza so sci-fi prvkami[2]
  • Pán stříbrné růže
  • Princezna a šašek (veršovaná rozprávková hra)
  • Stříbrný jednorožec
  • Válka růží
  • Žena pro třetího krále
  • Dítě z Apulie (doplnenie kráľovských ság medzi Cestou krále a Král železný, král zlatý)
  • Zapomenutý král

Historické romány upraviť

  • Zrození království
    • Příběh mladšího bratra (1169-1190)
    • Kdo na kamenný trůn (1190-1198)
    • Cestou krále (1198-1213)
  • Lev a růže (tetralogie)
    • Král železný, král zlatý (1231-1278)
    • Zlá léta (1278-1283)
    • Dědici zlatého krále (1283-1290)
    • Žebrák se stříbrnou holí (1291-1304)
  • Tajemství opuštěného přemyslovského trůnu
    • Královský nach tě neochrání (1305-1309)
    • Od trůnu dál (1309-1323)
  • Lucemburská trilogie
    • První muž království (1309-1316)
    • Rab z Rabštejna (1316-1320)
    • Roky před úsvitem (1320-1325)
  • Orel a Lev (hexalogie o Karlovi IV.)
    • Cval rytířských koní (1330-1339)
    • Dvojí trůn (1340-1346)
    • Orel a had (1346-1355) Vydáno r. 1997.
    • Od moře k moři (1355-1362)
    • Druhá císařovna (1362-1368)
    • Dotkni se nebe (1368-1378)
  • Rozděl a panuj
    • Ty jsi dědic svého otce (1378-1386)
    • Jsme jedné krve (1387-1396)
    • Vězení pro krále (1396-1403)

Referencie upraviť

  1. Prima F. T. V.. Zemřela legendární autorka historických románů Ludmila Vaňková. Bylo jí 94 let. cnn.iprima.cz. Dostupné online [cit. 2022-02-03].
  2. a b NEFF, Ondřej; OLŠA, Jaroslav. Encyklopedie literatury science fiction. Praha, Jinočany : Asociace fanoušků science fiction, H&H, 1995. ISBN 80-85390-33-7, 80-85787-90-3. Kapitola Ludmila Vaňková, s. 391.
  3. ADAMOVIČ, Ivan; NEFF, Ondřej. Slovník české literární fantastiky a science fiction. Praha : R3, 1995. ISBN 80-85364-57-3. Kapitola Vaňková, Ludmila, s. 232.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludmila Vaňková na českej Wikipédii.