Mól (jednotka SI)

(Presmerované z Mól)

Mól[1][2] alebo mol,[chýba zdroj] symbol mol, je jednotka látkového množstva sústavy. Je to základná jednotka sústavy SI.

DefiníciaUpraviť

Aktuálna definícia mólu a látkového množstva znie nasledovne:[1]

  1. Mól, symbol mol, je jednotkou látkového množstva sústavy SI. Jeden mól obsahuje presne 6,022 140 76 × 1023 elementárnych entít. Tento počet predstavuje pevne určenú číselnú hodnotu Avogadrovej konštanty NA vyjadrenú v jednotke mol-1 a nazýva sa Avogadrovo číslo. Látkové množstvo, symbol n, systému je mierou počtu špecifikovaných elementárnych entít. Týmito entitami môžu byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo špecifikované skupiny častíc.

Podľa pôvodnej definície bol jeden mól rovný počtu atómov v 12 g 12C, čo odpovedalo hodnote približne 6,022 141 99 × 1023. Táto definícia bola nahradená presnou číselnou definíciou v roku 2019, kedy došlo k redefinícií niektorých jednotiek SI.[3]

DejinyUpraviť

Názov mol sa pripisuje Wilhelmovi Ostwaldovi, ktorý tento koncept zaviedol v roku 1902. Používal ho na vyjadrenie gramovej molekulárnej hmotnosti látky, napríklad 1 mól kyseliny chlorovodíkovej (HCl) má hmotnosť 36,5 gramu (atómové hmotnosti Cl: 35,5 u, H: 1,0 u).

Pred rokom 1959 IUPAP a IUPAC používali pre definíciu molu kyslík, chemici definovali mol ako počet atómov kyslíka s hmotnosťou 16 g, fyzici používali podobnú definíciu, ale iba s izotopom kyslík-16. Tieto dve organizácie sa v rokoch 1959/1960 dohodli na hore uvedenej definícii molu podľa počtu atómov v 12 g uhlíka 12C. Túto prijal Medzinárodný výbor pre váhy a miery (CIPM) v roku 1967 14. spoločná konferencia o váhach a mierach (CGPM). V roku 1980 CIPM vyjasnila túto definíciu doplnením, že atómy uhlíka-12 sú v neviazané základnom stave. V roku 2019 došlo k redefinovaniu tejto jednotky.[3]

Použitie molovUpraviť

Mól je užitočný v chémii, lebo umožňuje meranie rozličných látok porovnateľným spôsobom. Pri použití toho istého množstva mólov dvoch látok majú obidve množstvá taký istý počet atómov alebo molekúl. Tým mól umožňuje praktickú interpretáciu chemických rovníc. Napríklad rovnica

2 H2 + O2 → 2 H2O

sa dá chápať ako dva móly vodíka plus jeden mól kyslíka dáva dva móly vody.

Móly sú užitočné pri chemických výpočtoch, lebo umožňujú výpočet produktov a iných hodnôt pri počítaní s časticami odlišnej hmotnosti.

Počet častíc je v chémii užitočnejšia jednotka ako hmotnosť, pretože reakcie sa uskutočňujú medzi atómami (napríklad dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka tvoria molekulu vody) s veľmi odlišnými hmotnosťami (jeden atóm kyslíka váži takmer 16-krát viac ako atóm vodíka). Je však nepraktické používať samotné počty atómov, pretože sú rádovo veľmi veľké, napr. jeden mililiter vody obsahuje viac ako 3×1022 (30 000 000 000 000 000 000 000) molekúl.

ReferencieUpraviť

  1. a b PROCHÁZKA, Michal. Látkové množstvo – mól, nová definícia v slovenčine (DEFINITÍVNE A ZÁVÄZNE) [online]. 2020-04-06, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online.
  2. SLOV-LEX. 173/2018 Z.z. - Vyhláška Úradu pre normalizáciu, me... [online]. Slov-lex, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online.
  3. a b SI Redefinition. NIST, 2018-05-11. Dostupné online [cit. 2022-07-27]. (po anglicky)