Otvoriť hlavné menu

Malý Javorník (Javorníky)

vrch v Javorníkoch

Malý Javorník (1 019,2 m n. m.[1]) je vrch Javorníkov, situovaný na slovensko-českej hranici.[2]

Malý Javorník
vrch
Malý-Javorník-vrchol2012.jpg
Vrchol Malého Javorníka
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trenčiansky kraj, Zlínsky kraj
Okresy Považská Bystrica, Vsetín
Pohorie Javorníky
Povodie Váh, Bečva
Nadmorská výška 1 019,2 m n. m.
Súradnice 49°18′21″S 18°18′12″V / 49,3059°S 18,3032°V / 49.3059; 18.3032
Najľahší výstup Z Podjavorníka, miestnej časti Papradna
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Vysoké Javorníky.[3] Leží na štátnej hranici, západne od osady Podjavorník, v katastrálnom území obcí Papradno, Horná Mariková (okres Považská Bystrica) a Karolinka (okres Vsetín). Na južných svahoch pramení Papradnianka a Marikovský potok, severné svahy odvodňuje potok Stanovice, ústiaci do Vsetínskej Bečvy.[2]

Ochrana prírodyUpraviť

Horský masív leží v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Na západných svahoch sa nachádza prírodná rezervácia Malý Javorník, ktorú spravuje AOPK ČR Správa CHKO Beskydy.[2]

PrístupUpraviť

Vrchol Malého Javorníka, ktorým prechádza štátna hranica medzi Slovenskom a Českom, je prístupný z viacerých smerov. Vedie ním   červeno značená Javornícka magistrála (KohútkaVeľký Javorník), na ktorú sa v blízkom okolí pripájajú:

Okrem vyznávačov pešej turistiky oblasť vyhľadávajú i cykloturisti a v zimnom období vedie hrebeňom pohoria vyhľadávaná bežkárska stopa.

ReferencieUpraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8, s. 10
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť