Martha Argerichová

argentínska klaviristka

Martha Argerichová (vyslov [argerič], * 5. jún 1941, Buenos Aires, Argentína) je popredná svetová klaviristka. Patrí medzi najvýznamnejších klaviristov druhej polovice 20. storočia a často býva tiež označovaná ako najlepšia klaviristka.

Martha Argerichová
argentínska klaviristka
argentínska klaviristka
Narodenie5. jún 1941 (82 rokov)
Buenos Aires, Argentína
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martha Argerichová

Kariéra upraviť

Narodila sa v Buenos Aires.[1] Na klavír sa učila hrať už od svojich troch rokov. V ôsmich rokoch verejne debutovala s Beethovenovým Klavírnym koncertom č. 1,[2][3] ktorý aj nahrala.[4][5][6]

V roku 1955 sa jej rodina presťahovala do Rakúska, kde študovala u svetoznámeho klaviristu Friedricha Guldu. V roku 1957, vo svojich šestnástich rokoch vyhrala prestížnu Medzinárodnú hudobnú súťaž v Ženeve. Neskôr svoje umenie zdokonaľovala u Artura Benedettiho Michelangeliho. V roku 1965 vyhrala Medzinárodnú klavírnu súťaž Fryderyka Chopina vo Varšave. Od roku 1966 sa začala venovať aj nahrávaniu. Vo svete vystupovala hlavne ako koncertná klaviristka. V osemdesiatych rokoch sa začala viac orientovať na komornú hudbu. V roku 1980 vzbudila rozruch, keď vystúpila z poroty Chopinovej súťaže vo Varšave na protest proti tomu, že chorvátsky klavirista Ivo Pogorelić vypadol zo súťaže už v treťom kole. Vyhlásila o ňom, že je génius, čím mu pomohla k medzinárodnému úspechu. Aj naďalej sa venuje podpore mladých talentov, založila súťaž, ktorá nesie jej meno a je prezidentkou Medzinárodnej klavírnej akadémie Lake Como.

Osobný život upraviť

Argerichová sa vždy úzkostlivo vyhýbala publicite, kvôli čomu nebola v počiatočnom období svojej kariéry adekvátne známa. Málo známe sú aj detaily z jej súkromia. Je však známe, že má tri dcéry s troma rôznymi mužmi, s ktorými bola zosobášená – druhým z nich bol známy dirigent Charles Dutoit, tretím americký klavirista Stephen Kovacevich.

Umelecká činnosť upraviť

Martha Argerichová zaujala hudobnú verejnosť svojím temperamentom, rebelantským duchom, a predovšetkým spontánnou a nenásilne virtuóznou interpretáciou diel. Napriek tomu že je klaviristkou neobyčajných možností, jej technika hry je považovaná za veľmi svojskú a nepríkladnú, podobne ako tomu bolo u Vladimira Horowitza.

Jej repertoár je široký, zahŕňa na jednej strane skladby klasicizmu (klavírne koncerty Haydna a Mozarta) a skorého romantizmu, na druhej strane skladby 20. storočia, ktorými si získala najväčšie uznanie. Vytvorila početné nahrávky diel Chopina, Schumanna a Ravela. V koncertnej literatúre sa sústredila hlavne na ruských autorov, z čoho vyniká predovšetkým jej interpretácia Prokofievovho Klavírneho koncertu č. 3. Vytvorila tiež množstvo nahrávok komornej hudby. Vystupuje a nahráva často s huslistom Gidonom Kremerom, violončelistom Mišou Maiským a brazílskym klaviristom a jej blízkym priateľom Nelsonom Freireom.

Významné nahrávky upraviť

Dokumentárne filmy upraviť

Referencie upraviť

  1. http://www.associatepublisher.com/e/m/ma/martha_argerich.htm
  2. Článek o Marthě Argerich
  3. Info na Classical Music Guide
  4. Nahrávka z r. 1949 na YouTube
  5. Seznam nahrávek
  6. Prodej CD s nahrávkou z roku 1949[nefunkčný odkaz] na eBay
  7. Martin Meyer: Mutter Martha und ihre Töchter. v: Neue Zürcher Zeitun, 4. apríl 2013, prístup 5. apríl 2013.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť