Medzinárodný pouličný beh Komárno – Komárom
Medzinárodný pouličný beh Komárno – Komárom je beh tradične sa konajúci medzi slovenským Komárnom a maďarským Komáromom na rozmedzí apríla a mája.
| Medzinárodný pouličný beh Komárno – Komárom | |
 plagát k behu z roku 1985 | |
| Názov | Medzinárodný pouličný beh Komárno - Komárom |
|---|---|
| Dátum konania | prelom marca/apríla, neskôr prelom apríla/mája |
| Miesto |  Komárno, Slovensko Komárom, Maďarsko |
| Dĺžka | cca 10 km |
| Založenie | 1975 (pred 49 rokmi) |
História upraviť
V 30. marca 1945 Červená armáda oslobodila vtedajšie územie severného Maďarska a južného Slovenska v okolí miest Komárno a Komárom,[1] čím ukončila 2. svetovú vojnu na ich území.
Koncom roku 1974 sa na základe nápadu troch športovcov (Dezső Bangha, Gyula Herczeg a István Jóny) objavila správa, že nasledujúci rok, 4. apríla, pri príležitosti 30. výročia oslobodenia Maďarska a Československa sa uvažuje o bežeckej súťaži medzi Komárnom a Komáromom. Myšlienky sa organizačne ujal prezident atletického oddielu MTK-VM Endre Rubin a z československej strany Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy v Komárne. Prvý beh sa uskutočnil v roku 1975. Na štart 8 200 metrov dlhej trate sa na Leninovom štadióne v Komárome postavilo 65 maďarských a 18 československých bežcov.[2]
Od nasledujúceho roku bola súťaž zaradená aj do kalendára súťaží Európskej atletickej asociácie. Štartovacie a cieľové stanice sa každý rok striedali, v prvom ročníku štartovali pretekári zo severnej strany a do cieľa prišli z južnej strany, zatiaľ čo v roku 1976 sa štartovalo v Komárome a preteky sa končili v Komárne. Táto tradícia sa zachovala aj v nasledujúcich rokoch. Súťaž organizoval medzinárodný organizačný výbor vytvorený za týmto účelom. Výbor pozostával z vedúcich miestnych úradných orgánov, športových združení.
V roku 1977 sa okrem maďarských a československých pretekárov zúčastnili aj rumunskí, juhoslovanskí, východonemeckí a vôbec prvýkrát západonemeckí pretekári spoza železnej opony.
Súťaž z roku 1980 bola prvou, ktorá vyhlásila špeciálnu súťaž pre ženy na vzdialenosť 4 000 metrov. Už v roku 1982 boli vyhlásení víťazi v mužských dospelých jednotlivcoch a družstvách, v ženských dospelých a mladých a v mužských mládežníckych kategóriách.
K desiatemu výročiu roku 1984 už bolo zaregistrovaných takmer tisíc bežcov. Aj keď sa magická hranica v nasledujúcom roku neprekročila, od roku 1986 až do zmeny režimu prišlo na štartovú čiaru každý rok viac ako tisíc štartujúcich.
Po zmene režimu sa upustilo od myšlienky oslobodenia Červenou armádou, ale beh pokračoval v rámci Komárňanských dní, tentoraz oficiálne pri príležitosti revolučných bojov o komárňanskú pevnosť v roku 1849. Účasť je už menšia a bez významnejších športovcov.
Kvôli pandémii COVID-19 sa ročníky 2020 a 2021 neuskutočnili. Ročník 2022 sa uskutočnil prvýkrát len na území Slovenska.
Trať upraviť
Trať behu je rovinatá a vedie cez most hraničnej rieky Dunaj, medzi Komárnom (Slovensko) a Komáromom (Maďarsko). Štart a cieľ sa medzi Maďarskom a Slovenskom mení. Dĺžka trate je približne 10 km.[3]
Listina víťazov upraviť
| Muži | Ženy | |
| 1975 |  Peter Sucháň
|
|
| 1976 | Jozef Machálek
|
|
| 1977 | András Pancsalj
|
|
| 1978 |  Andrea Sajkowski
|
|
| 1979 | László Kispál
|
|
| 1980 |  Valerij Sopon
|
|
| 1981 |  Peter Jörg
|
|
| 1982 |  Jones Hugh
|
|
| 1983 | Ľubomír Tesáček
|
|
| 1984 | Jones Hugh
|
|
| 1985 | Zoltán Kadlót
|
|
| 1986 | Martin Vábel
|
|
| 1987 | Ivan Uvizl
|
|
| 1988 | Zoltán Kadlót
|
|
| 1989 | Ľubomír Tesáček
|
|
| 1990 | Imre Benkovics
|
|
| 1991 | Imre Benkovics
|
|
| 1992 | Tamás Janovecz
|
|
| 1993 | Béla Vágó
|
|
| 1994 | Robert Štefko
|
|
| 1995 | Miroslav Vanko
|
|
| 1996 | Tibor Molnár
|
|
| 1997 |  Sergiu Dascal
|
|
| 1998 | János Szemán
|
|
| 1999 | Imre Berkovics
|
|
| 2000 | Imre Berkovics
|
|
| 2001 | Zsolt Antal Stepán
|
|
| 2002 | Zsolt Benedek
|
|
| 2003 | Mircea Florin Bognán
|
|
| 2004 | Norbert Kőműves
|
|
| 2005 | Imrich Magyar
|
|
| 2006 | Imrich Magyar
|
|
| 2007 | Gabriel Švajda
|
|
| 2008 | Attila Emmer
|
|
| 2009 | Gabriel Švajda
|
|
| 2010 | Gabriel Švajda
|
|
| 2011 | Zsigmend Doni
|
|
| 2012 | Gabriel Mácso
|
|
| 2013 | Gabriel Švajda
|
|
| 2014 | Dávid Balázsi
|
|
| 2015 | Gabriel Švajda
|
|
| 2016 | Tommi Hytönen
|
Dorottya Varga
|
| 2017 | László Gregor
|
Zita Kácser
|
| 2018 |  Rop Abel Kibet
|
Hellen Jepkosgei Kimatai
|
| 2019 | Evans Kipngetich Tanui
|
Jane Ngima Mbogo
|
| 2020 | zrušené kvôli pandémii COVID-19 | |
| 2021 | zrušené kvôli pandémii COVID-19 | |
| 2022 | Gergő Szarka
|
Zita File
|
| 2023 | Albert Kipkorir Tonui
|
Zita File
|
Referencie upraviť
- ↑ Dom Matice slovenskej v Komárne a Miestny odbor Matice slovenskej v Komárne [online]. 2019-03-29, [cit. 2021-07-05]. Dostupné online.
- ↑ BOTTONI, Stefano. Komárom/Komárno: Cross-border Relations in Two Affiliated Central-European Towns, 1960-85. Soudobé dějiny, 2010-09-01, roč. 17, čís. 3, s. 369–391. Dostupné online [cit. 2021-06-01]. ISSN 1210-7050. DOI: 10.51134/sod.2010.020.
- ↑ beh.sk. Medzinárodný pouličný beh Komárom – Komárno [online]. beh.sk, [cit. 2021-07-10]. Dostupné online.
- ↑ Versenyek [online]. DarkTiming, [cit. 2021-06-01]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ BRANKOM. Slovenčina: Tabuľa s vyrytými menami víťazov behu Komárno Komárom pred športovou halou Komárne.. [s.l.] : [s.n.], 2021-08-08. Dostupné online.
