Melchior Ignác Nižňanský
Melchior Ignác Nižňanský (Melichar Nizsnyánszky, Nyizsnyánszky) (* 31. júl 1747, Bojnice – † 9. júl 1813, Banská Bystrica, Bestercebánya) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár.
| Melchior Ignác Nižňanský | |
| slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár | |
| Narodenie | 31. júl 1747 Bojnice, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. júl 1813 (65 rokov) Banská Bystrica, Slovensko |
Otec P.D. Ján (Ioannes) Nižňanský z rodu Nizsnyánszky de Nysna[1].
Matka Františka rod. Szugyunová.
Ignác sa narodil a pôsobil v tereziánskom období Márie Terézie a jej syna Jozefa II.
Životopis upraviť
Filozofiu absolvoval v Trnave,Nagyszombat a teológiu v Pázmáneu vo Viedni.Teológiu vyštudoval v Pazmáneu vo Viedni. Vysvätený za kňaza v 24.8.1770 . Na Bielu sobotu. Od 24.08.1770 vice-prefekt v seminári sv. Štefana -Stephaneum/Szt istván Szem. pref.13.12.1772, v svätoštefánskom seminári v Trnave. Cirkevný hodnostár na rôznych miestach Slovenska, zástupca tajomníka 1775 na Spiši, kňaz v Markušovciach[2] (s patronátom rodu Máriássy) a v Krupine[3], inkorporovaný do novo zriadenej Spišskej diecézy. V Markušovciach slúžil od 1776-1781. Od 1781 kanonik[4] v kláštore Banskej bystrici a v Bojniciach. Od 1800 kanonik v Banskej Bystrici. Od 1804 titulárny opát (rozumej nižší prelát: predstavený kláštora (opát)[5][6], predstavený katedrálnej či kolegiátnej kapituly (prepošt)) . Od roku 1811 prepošt v Banskej Bystrici. Autor zbierky dokumentov k dejinám Krupiny, ktoré vydal Ondrej Braxatoris (otec básnika Andreja Sládkoviča ) pod svojim menom s nazvom Letopisové krupinští (Bratislava, 1810) vydanú v slovenskom jazyku. Originál rukopisu v latinskom jazyku sa nachádza zaarchivovaný v Sečéniho maďarskej národnej knižnici v Budapešti. Melchiora Nižňanského veľmi často cituje a vychádza z jeho poznatkov slovenský historik Matunák, v diele Krupinskí hradní kapitáni. Matnunák v celom diele využíva prcu krupinského farra Melichara Nižňanského, ktorého na viacerých miestach cituje, . Nižňanský bol pre Matunáka dôležitým zdrojom mien viacerých kapitánov krupinského hradu (pevnosti). Prvý kapitn Krupiny Ján Krušič, František Ujfaluši, Sebastin Ujlaki, a znovu Ján Krušič .Melchior Nižňanský eviduje a zapisuje aj Andreja -sedmohradské knieža a Štefana Bátoryho, poľského kráľa.
Uhorský kráľ Leopold I. vydal listinu, 25. 10. 1702 Viedeň SZÖGYÉNY František, bratia Imrich a Michal 2 ks, overený odpis Bratislavskej kapituly z 2). 5. 4. 1731 a jednoduchý odpis, nachádza sa v Nitrianskom archíve. Podľa Szluhu publikovaná bola 5. 3. 1703 v Bratislavskej stolici. František Szögyény bol účtovným prefektom majetkov Jána Pálfiho a neskôr bratislavského provizorátu kardinála Leopolda Koloniča. Otec Melchiora Nižňanského Ján Nižňanský bol tiež v službách rodu Pálffy , taktiež Jánovi bratia Jozef a Ladislav. Vyplýva to z matričných záznamov o narodení Jánových detí, Melchiora a ďalších súrodencov. Melchiorovi súrodenci sa narodili v Častej (Červenokamenské panstvo Bibersburg) a v Bojniciach (Bajmocz).
Uhorský kráľ Rudolf II vydal staršiu armálnu listinu rodu 1602. In: Vítek-Maťugová. Lexkón šľachty Oravskej stolice. Prof. Jozef Novák: Rodové erby. Uložená v bytčianskom archíve.
Uhorský kráľ Leopold I vydal aj mladšiu armálnu listinu rodu v roku 1698, kopia bratislavskej kráľovskej kúrie uložená v zbierkach MOL, Budapešť. Kopiu overoval nitriansky biskup Ladislav Matiašovský.
Zákl. lit. SZLUHA, M.: Nyitra vármegye nemes családjai. II. köt. Budapest 2005, s. 528-529 (gen.).
NÉMETHY Ludovicus: Series parochiarum et parochorum Archi-dioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV, 1894, s. 822.
M.Sion 1886 : strana 835
Zellinger 1893: strana 367
Szinnyei IX: 187
Dielo upraviť
- 1.Historia domus Corponensis (rukopis)
- 2.Historia rerum Corponensium ab exordio usque a 1800, Kz 88.
- Spoluautor zbierky listín „Rerum Carponensium [Korpona] periodus prima, complectens diversas opiniones, coniecturas, necnon sententias de antiquitate, origine, nomine, incolis vetustissimis... horumque virtute et merito partis juribus l[iberae] et r[egiae] civitatis Carponensis." A temporibus Romanorum usque ad annum 1800.” Prvé obdobie záležitostí Karpónov-Kurpinčanov [Korpona], vrátane rôznych názorov, dohadov, ako aj názorov o staroveku, pôvode, mene, najstarších obyvateľoch... a ich cnosti a zásluhách časti práv slobodných a [kráľovské] mesto Carpon." Od čias Rimanov až do roku 1800 (rukopis). Dnes je súčasťou rukopisného oddelenia Krajinskej Séčéniho knižnice Országos Széchény Kônyvtár v Budapešti pod signatúrou Fol.Lat 4031.,predtým Archív Maďarskej akadémie vied. Mikrofilm v MV SR, ŠABB).
- Protocollum historico diplomaticum (1580-1581). 764 strán. Spísané v roku 1800 .
- Literatúra:
- Anna Klimová Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000. Signatúra v UK BA:30.B.31689. čiarový kód: 1800229802
- Slovenský biografický slovník
- Lukáč, Miroslav a kol.: Krupina - monografia mesta.Banská Bystrica: harmony, Mesto Krupina, 2. vyd. 2014, ISBN :978-80-971624-5-0.
- Katolícky lexikón Maďarska- heslo N-Nyizsnyánszky Menyhért Ignác
- SZLUHA, M.: Nyitra vármegye nemes családjai. II. köt. Budapest 2005, s. 528-529. EAN 9789639204348
- Michal MATUNÁK,1866-1932. Krupinskí hradní kapitáni ISBN 978-80-970743-9-5.
- .Denis Pongrácz: Atlas osobných pečatí I., JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, Bratislava 2019, Heslo N-Nyznyánszky, Nizsnyay, s.309, ISBN 978-80-570-1194-1,
- Andrej Braxatoris:Letopisowé Krupinsstí. Vypsání príbehu o swob. a král. meste Krupine od starobylých časú a ku památce pozdním potomkum na svete vydaní Andreje Braxatoriysa. V Presspurku s dovolením císarsko královské censury u Simona Petra Webera,10.3.1810, 99 strán. Univerzitná knižnica v Bratislave, čiarový kód 1800879614.
- VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2.
- Jozef Novák: Rodové erby.
- Štátny archív Ivanka pri Nitre, Fond: Noblitáriá.
Externé odkazy upraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Katolícky lexikón Uhorska dostupný online http://lexikon.katolikus.hu/N/Nyizsny%C3%A1nszky.html
- Némethy Lucovidus: Series parochiarum et parochorum Archi-dioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV, , Vydavateľ Gustavi Buzarovits, Ostrihom 1894, 1064 strán. Online in: Bavorská národná knižnica, zdigitalizované a dostupné latinsky online https://bildsuche.digitale-sammlungen.de/index.html?c=viewer&l=en&bandnummer=bsb00072860&pimage=00005&v=100&nav=
- ↑ DOC. PHDR. PROF. JOZEF CSC., Novák. Rodové erby na Slovensku I. Kubínyho zbierka pečatí.. 1.. vyd. Martin : Osveta, Martin, 1980. S. S.180-181 z 376..
- ↑ MATÚŠ, Pajdušák, rímskokatolícky kňaz a historik Oravy a Spiša.. Markušovce: Nástin dejepisný.. Kežmarok : Pavel Sauter, 1923.
- ↑ NIŽŇANSKÝ, Melichar Ignác. RUKOPIS: Rerum Carponensium [Korpona] periodus prima, complectens diversas opiniones, coniecturas, necnon sententias de antiquitate, origine, nomine, incolis vetustissimis... horumque virtute et merito partis juribus l[iberae] et r[egiae] civitatis Carponensis." A temporibus Romanorum usque ad annum 1800. [s.l.] : [s.n.].
- ↑ BELIANA. ONLINE DATABÁZA.. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. Archivované z originálu.
- ↑ DR. RIEGER, Lad.; MALÝ, Ján. Slovník naučný. Science, 1927-07-08, roč. 66, čís. 1697, s. 21–25. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.66.1697.21.
- ↑ DR. FR. LAD. RIEGER A J. MALÝ. Slovník Naučný. 10 díl.. vyd. Praha : Nakladatel knihkupectví J.L. Kober-Národní knihtiskrna I.L. Kober 1873, 1873. Dostupné online. S. strana 1019. Archivované z originálu.