Mikuláš Oláh (* 10. január 1493, Sibiu, Sedmohradsko – † 15. január 1568, Trnava) bol uhorský rímskokatolícky biskup, arcibiskup ostrihomský, významný predstaviteľ protireformácie (rekatolizácie) v Uhorsku a humanistický vzdelanec.

Mikuláš Oláh
ostrihomský arcibiskup
Mikuláš Oláh
prímas – ornament
Mikuláš Oláh - štít erbu
Mikuláš Oláh - podpis
Štát pôsobeniaUhorsko Uhorsko
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
1553 – 1568
Predchodca Juraj Martinusius Anton Vrančič Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. január 1493
Sibiu, Sedmohradsko (dnešné Rumunsko)
Úmrtie15. január 1568 (75 rokov)
Trnava
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Odkazy
Mikuláš Oláh na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Mikuláš Oláh

Od roku 1553 ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave. Zakladateľ školy pre kňazov v Trnave. Od roku 1562 miestodržiteľ Uhorska.

Život upraviť

Oláh od roku 1505 študoval latinčinu, teológiu, rétoriku, hudbu a astronómiu na univerzite vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea). Bol obľúbencom na dvore uhorského kráľa Ľudovíta II., vďaka čomu dosiahol množstvo vysokých pozícií v štátnych aj cirkevných úradoch.

Po bitke pri Moháči, v ktorej Ľudovít zahynul, osobne sprevádzal kráľovnú Máriu do emigrácie. V Bruseli sa zoznámil s Erazmom Rotterdamským, s ktorým udržiaval intenzívny korešpondenčný kontakt (dodnes sa zachovalo 29 listov).

Po návrate do Uhorska sa stal v roku 1542 kráľovským radcom, v 1543 kráľovským kancelárom a v roku 1562 miestodržiteľom Uhorska. Od roku 1553 bol tiež ostrihomským arcibiskupom. Podporoval rozvoj katolíckeho aj svetského školstva. V roku 1566 založil kňazský seminár v Trnave.

Oláh bol významným predstaviteľom uhorskej protireformácie (rekatolizácie). V roku 1555 uhorský snem z jeho iniciatívy nariadil všetkým anabaptistom (habánom), aby opustili do tridsiatich dní krajinu. V roku 1561 povolal do Trnavy prvých jezuitov, ktorí pôsobili na tamojšej spojenej kapitulskej a mestskej škole. V roku 1559 nariadil v zmysle ustanovení Tridentského koncilu urobiť vizitáciu v jednotlivých farnostiach, ktorá mala zistiť najmä pravovernosť kňazov (ide o významný historický prameň pre poznanie náboženských pomerov na uhorskom území začiatkom 60. rokov 16. storočia). Výsledky vizitácie na slovenskom území ukázali, že väčšina kňazov prešla na protestantizmus. Na Tridentskom koncile sa snažil získať povolenie prijímania pod dvojakým spôsobom pre uhorských katolíkov, čo malo oslabiť atraktivitu reformačných kresťanských učení. Neúspešný bol aj jeho pokus získať od pápežskej kúrie povolenie ženby pre uhorských katolíckych kňazov.[1]

Pochovaný je v dóme sv. Mikuláša v Trnave, kde sa nachádza jeho renesančný epitaf.

Dielo upraviť

Vedecká tvorba Mikuláša Oláha sa ohraničuje do piatich prác napísaných po latinsky. Dôkladný opis uhorského štátu Hungaria dokončený v roku 1536 napísal na prosbu kráľovnej Márie. Dielo sa tešilo obľube vo vedeckých kruhoch vtedajšej Európy. Historicko-geograficko-etnografická monografia pozostáva z 19 dielov, z ktorých 8 venoval územiu Sedmohradska, ktoré dnes tvorí časť Rumunska. Mikuláš Oláh bol prvým autorom tvrdiacim, že Valasi (obyvateľstvo Valašska) pochádzajú od starovekých Rimanov. Jeho teória ale nenašla nasledovníkov medzi valašskými či moldavskými historikmi. Až okolo roku 1642 kronikár Grigore Ureche (pravdepodobne nepoznajúc diela Oláha) vytvoril podobnú teóriu, ktorú neskôr rozvinuli Miron Costin a Dymitr Kantemir.

  • 1536 – Hungaria
  • 1537 – Attila
  • Genesis filiorum Regis Ferdinandi
  • Ephemerides
  • Brevis descriptio vitae Benedicti Zerchsky
  • 1763 – Hungaria et Attila sive de originibus gentis regni Hungariae (...) emondato coniumctim editi (Viedeň).

Referencie upraviť

  1. Kol. autorov: Dejiny Slovenska II. (1526 - 1848). Bratislava 1987, s. 38.

Literatúra upraviť

  • BUCKO, Vojtech: Mikuláš Oláh a jeho doba 1493 – 1568. Bratislava : Vedecké ústavy mesta Bratislavy, 1940. 227 s.
  • NAGY, Imrich (ed.): Vale et me, ut soles, ama : Humanistická korešpondencia Mikuláša Oláha. Banská Bystrica : Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2022. 222 s. ISBN 978-80-557-2021-0
  • NEAGU, Cristina (ed.): Servant of the Renaissance  : the poetry and prose of Nicolaus Olahus. Bern : Peter Lang, 2003. 439 s. ISBN 3-906796-69-0

Externé odkazy upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nicolaus Olahus na poľskej Wikipédii.



Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Juraj Martinusius
Arcibiskup ostrihomský
1553 – 1568
Nástupca
Anton Vrančič