Otvoriť hlavné menu

Modernizmus v literatúre je smer, ktorý sa začal presadzovať na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia, hlavne v Európe (tam hlavne v próze) a Spojených štátoch (skôr v poézii). V próze je charakterizovaný rozbitím klasickej formy realistického rozprávania, v poézii dôrazom na subjekt a jeho sebavyjadrenie. Významnou témou je izolácia jednotlivca a hranice reality a sna. Veľký vplyv na rozvoj literárneho modernizmu mala psychoanalýza a učenie filozofov ako Henri Bergson a Friedrich Nietzsche.

Obsah

Predstavitelia a smeryUpraviť

Za klasikov modernizmu v literatúre sú považovaní prozaici Franz Kafka (Proces, Zámek), James Joyce (Odysseus), Virginia Woolfová (Pani Dallowayová), Marcel Proust (Hľadanie strateného času), Robert Musil (Muž bez vlastností) a Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny).

V dráme vynikli Samuel Beckett (Čakanie na Godota), Luigi Pirandello (Šesť postáv hľadá autora), Friedrich Dürrenmatt (Návšteva starej dámy), Eugène Ionesco (Plešatá speváčka) a Bertold Brecht (Matka guráž a jej deti).

V poézii sa stali významnými Ezra Pound, Walt Whitman, Rainer Maria Rilke a Thomas Stearns Eliot.

Na modernizmus nadväzuje avantgarda, ktorá je niekedy vnímaná ako jeho súčasť, inokedy skôr ako samostatný fenomén. Pojem modernizmus má vysokú mieru všeobecnosti a rozpadá sa na veľa smerov, napríklad expresionizmus, impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, absurdná dráma či civilizmus, v širšom poňatí aj dadaizmus, futurizmus a surrealizmus.

Za neskorý modernizmus sú niekedy označovaní predstavitelia francúzskeho nového románu. Za predchodcov modernizmu, teda predstaviteľov starších smerov, ktorí určitými aspektami svojho diela naznačovali modernistické experimentovanie a subjektivizmus, bývajú označovaní Anton Pavlovič Čechov, August Strindberg, Henrik Ibsen, Fjodor Michajlovič Dostojevskij, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant, Charles Baudelaire, Stéphane Mallarmé, Maurice Maeterlinck či Arthur Rimbaud.            


U niektorých autorov je však hranica neostrá. Proti modernizmu sa programovo vymedzuje literárna postmoderna, ktorá sa tvrdohlavo vracia k niektorým klasickým rozprávacím modelom, ale zároveň odmieta klasickú realistickú schému a dilemu formy často reflektuje priamo v texte (Umberto Eco, Milan Kundera a i.).

Česká literatúraUpraviť

V dejinách českej literatúry je pojem modernizmus zviazaný predovšetkým so signatármi Manifestu českej moderny Josef Svatopluk Machar, Antonín Sova, Otakar Březina), tzv. anarchistickými buričmi (Viktor Dyk, Fráňa Šrámek, Petr Bezruč), dekadentmi (Arnošt Procházka, Jiří Karásek ze Lvovic, Karel Hlaváček) a katolíckou modernou (Xaver Dvořák, neskôr Jakub Deml). Všetci títo autori sú však prepojení skôr generačne než štýlom či témou.

Ďalší autori spojovaní s modernizmomUpraviť

BibliografiaUpraviť

  • HILSKÝ Martin: Modernisté, Praha, Torst 1995.
  • MOLDANOVÁ, Dobrava. Česká literatura v období modernismu: 1890-1918. Ústí nad Labem: Nakladatelství Pedagogické fakulty, 1993.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Modernismus (literatura) na českej Wikipédii.