Nórska cirkev

Nórska cirkev[1] alebo cirkev Nórska[2] (po nórsky: Den norske kyrkja) je luteránska cirkev, ktorá podľa ústavy slúži ako ľudová cirkev Nórska. Je to najväčšia cirkev v Nórsku a do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre každého občana.

Logo Nórskej cirkvi

Do 16. storočia bolo Nórsko katolíckou krajinou. Reformácia v rokoch 1536-1537 prerušila vzťahy s Rímom, čo vyústilo do vzniku samostatnej cirkvi celkom podriadenej panovníkovi. Až do modernej doby nebola cirkev len náboženskou organizáciou, ale aj jedným z najmocnejších prostriedkov kráľovskej autority a dôležitou súčasťou administratívy. Nórska cirkev bola štátom považovaná za jedinú priamu nástupkyňu predchádzajúcej nórskej katolíckej cirkvi.

Nórska cirkev sa hlási ku odkazu Martina Luthera a luteránskej reformácie (luteránstvu). Hlási sa k Biblii, Augsburskému, Apoštolskému, Nicejsko-carihradskému a Atanaziánskemu vyznaniu a k Malému Lutherovmu katechizmu. Duchovenstvo pri bohoslužbách nosí ornát alebo albu so štólou. Bohoslužba cirkvi je veľmi podobná rímskokatolíckej. Cirkev používa taktiež kadidlo, biskupské insígnie a podobne.e.

Nórska cirkev svätí ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia. Taktiež je členom Spoločenstva Porvoo a Svetového luteránskeho zväzu.

Nórska cirkev má episkopálno-synodálne zriadenie. Cirkev má 1284 farností, 106 dekanátov a 11 diecéz. V roku 2016 mala cirkev 3 758 070 pokrstených členov. V roku 2016 Nórska cirkev zaviedla online registráciu veriacich na svojich internetových stránkach. Nový systém bol zavedený po kritike neporiadku v evidencii členov. [3] V prvom týždni po spustení systému cirkev opustilo 15 053 ľudí (čo bolo takmer ako za celý rok 2015).[4]

BohoslužbaUpraviť

Nórska cirkev nedeľné bohoslužby slúži zvyčajne o 11:00. Bohoslužba sa skladá z týchto častí:

Preludium

Začiatočný hymnus

Pozdravenie a oslovenie

Vyznanie hriechov

Kyrie

Gloria

Modlitba dňa (kolekta)

Prvé čítanie

Chválospev

Druhé čítanie

Apoštolské vyznanie

Hymnus pred kázňou

Kázeň

Hymnus po kázni

Modlitby cirkvi

(Ak sa neslávi Eucharistia tak nasleduje Otčenáš, ofera, požehanie a tichá modlitba).

Hymnus pred príjmaním

Prefácia

Sanctus

Modlitba pred Večerou Pánovou

Otčenáš

Slová ustanovenia (konsekrácia)

Agnus Dei

Príjmanie Eucharistie

Modlitba vďaky po príjmaní

Požehnanie

Tichá modlitba

Postludium

Reformácia v NórskuUpraviť

Kráľ Kristián III. sa ako osemnásť ročný stretol vo Wittenbergu s učením Martina Luthera a stal sa presvedčeným luteránom. Vo svojej krajine vyhlásil luteranizmus za jedinú oficiálnu vieru. Mníšske rády boli rozpustené a katolíkom bol pobyt v krajine zakázaný pod trestom smrti. Výnimku mali len zahraniční diplomati a ich služobníctvo. Katolícki biskupi boli uväznený a na ich miesta nastúpilo osem superintendentov. Medzi významné osobnosti dánsko-nórskej reformácie patria napr. Hans Tausen alebo Johannes Bugenhagen.

ReferencieUpraviť

  1. LOJDA, Miroslav. Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2003. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-12-1. S. 95.
  2. GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : [zborník z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorú usporiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi v Bratislave v dňoch 8.-10. novembra 2007]. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 326.
  3. Norská církev přišla o 15 tisíc členů za čtyři dny, odhlásili se on-line. iDNES.cz, 2016-08-20. Dostupné online [cit. 2017-12-27].
  4. UPHKC / Čeština / Aktuální. uogcc.org.ua. Dostupné online [cit. 2017-12-27].

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Norská církev na českej Wikipédii a Reformation in Denmark–Norway and Holstein na anglickej Wikipédii.