Ondrejský cintorín
Ondrejský cintorín je historický cintorín nachádzajúci sa v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto na Ulici 29. augusta. Patrí k najstarším bratislavským cintorínom.[1] Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina.[1][2] Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia iba výnimočne (napr. herec Július Satinský, speváčka Jana Kocianová).[1] 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[3][4] Rozloha cintorína je približne 6 ha.[1]
| Ondrejský cintorín | |
| historický cintorín | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′54″S 17°07′22″V / 48,148407°S 17,122877°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dopravné spojenie upraviť
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
História cintorína upraviť
Cintorín založili namiesto pôvodného staroondrejského cintorína (Cintorín svätého Ondreja), ktorý bol v tom čase už preplnený.[1] Tento starý cintorín sa nachádzal na Heydukovej a Hollého ulici v Bratislave.[9][1]
V roku 1966 bolo na ňom evidovaných 15 000 náhrobkov.[1] V časoch socializmu, teda po roku 1948, však cintorín začal postupne chátrať.[1][10]
V rokoch 1976 – 1980 sa uskutočnila rekonštrukcia cintorína, ktorej cieľom bolo premeniť cintorín na mestský park, no mala skôr negatívny dopad. Pri tejto rekonštrukcii sa zmenšil počet náhrobných kameňov a krýpt (mnohé z nich boli zničené, vrátane ich podzemných častí), bol čiastočne zbúraný obvodový múr a na niektorých miestach bol nahradený betónovým múrom, na ktorom sa nachádzajú zamrežované otvory. Rekonštrukcia sa dotkla aj rastlinstva na cintoríne – mnohé stromy a okrasné dreviny boli spílené. Následkom týchto úprav bolo to, že na cintorín prenikal väčšmi dopravný hluk.[1][10]
Architektúra cintorína upraviť
Na území cintorína sa nachádza gréckokatolícky Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža, ktorý od roku 2008 slúži ako katedrála Bratislavskej eparchie. Postavili ho v roku 1861 podľa projektu I. Feiglera ml. a pôvodne to bola Kaplnka svätého Ondreja latinského obradu, gréckokatolícka cirkev ho používa od r. 1972. Autorom mnohých náhrobkov na cintoríne je sochár A. Rigele.[1][9]
Architektonické prevedenie jednotlivých hrobov, krýpt a náhrobkov je odlišné. Časť z nich bola postavená v štýle novorenesancie, časť v štýle novogotiky a tiež tu nájdeme aj klasicistické prvky.[1]
Pochovaní známi ľudia upraviť
Na cintoríne je pochovaných veľa významných ľudí – nachádzajú sa tu hroby a krypty šľachtických rodov a mešťanov, predstaviteľov vrchnosti mesta, svetských aj duchovných predstaviteľov, obyvateľov mesta, vojenských veliteľov a uhorských dôstojníkov, rôznych známych osobností mesta a tiež hodnostárov monarchie.[1]
Zoznam niektorých významných a známych ľudí, ktorí tu sú pochovaní.[1][9][11][12]
- Jana Kocianová (1946 – 2018), speváčka
- Ján Melkovič (1939 – 2004), herec
- Július Satinský (1941 – 2002), herec
- Rudolf Manderla (1884 – 1968), bratislavský podnikateľ a mäsiar, staviteľ prvého bratislavského mrakodrapu („Manderlák“)
- Ignác Lamár (1897 – 1967), známy pod menom Schöner Náci (jeho pozostatky sem boli prevezené v roku 2007 z obce Lehnice [13])
- Alexander Albrecht (1885 – 1958), hudobník
- Vavro Šrobár (1867 – 1950), lekár a politik
- Ferko Urbánek (1858 – 1934), spisovateľ, dramatik, úradník
- Ignác Gessay (1874 – 1928), novinár a politik
- Mikuláš Klimčák (1921 – 2016), maliar[14]
- Johann Nepomuk Batka mladší (1845 – 1917), mestský archivár, hudobný vedec a kritik[15]
- Eduard Majsch (1841 – 1904), maliar interiérov a zátiší
- Ferdinand Martinengo (1821 – 1895), prvý organizátor prešporského hasičského zboru a zakladateľ gymnastických spolkov
- biskup Jácint Rónay (1814 – 1889), učiteľ Košutových synov v Londýne a princa Rudolfa vo Viedni, vychovávateľ veľkokňažnej Valérie
- Jakub Palugyai (1819 – 1886), hoteliér a vinár[16]
- Jozef Danielik (1821 – 1886), akademik a autor viacerých významných kníh
- Eduard František Xaver Kozicz (1829 – 1874), fotograf a maliar
- Jozef Kumlik (1801–1869), organista, dirigent a hudobný skladateľ
- Karol Jetting (1730 – 1790), úradník, cestovateľ a diplomat, „bratislavský Robinson“
- Jozef Szlávy (?), bývalý strážca koruny a ministerský predseda
- gróf Štefan Esterházy (?), prešporský hlavný župan
- Pavel Csato (?), člen Akadémie Márie Terézie a Kisfaludyho spoločnosti
- biskup Ferdinand Knauz (?), čestný člen Akadémie Márie Terézie
- Jozef Könyöky (?), autor diel o archeológii a prvý organizátor mestského múzea
- Alexander Vutkovich (?), profesor akadémie, spisovateľ a novinár
- Ľudovít Marton (?), umelecký kováč
- Gyorgyi Kovács (?), hlavný mestský lekár, zaslúžil sa o postavenie prvej detskej kliniky v Bratislave
- Michal Kováč (1930 – 2016), prvý slovenský prezident
- Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík (1903 – 1982), slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár
- Karl Mayerberger (9. jún 1828 Viedeň - 23. september 1881 Bratislava), významný rakúsky dirigent, hudobný profesor, skladateľ (opera Melusina), zbormajster, korešpondent Franza Liszta a učiteľ Gézu Zichyho.
- Edmund Mergl (1861- 1926), bratislavský mestský lekár
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrejský cintorín
Zdroje a referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Ondrejský cintorín [online]. Bratislava: bratislava.sk, rev. 2008-10-22, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ HOLČÍK, Štefan. Na cintoríne ležia popravení odsúdenci [online]. Bratislavské noviny, 2008-06-28, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Sakrálne zaujímavosti Bratislavy [online]. Bratislavský samosprávny kraj, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online. Archivované 2014-04-18 z originálu.
- ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2022-04-08].
- ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c Ondrejský cintorín [online]. bratislava.sme.sk, 2005-10-28, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ a b ONDERA, Pavel. Ondrejský cintorín [online]. Magazín Slovenské pohrebníctvo, 2011-01-19, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Na Ondrejskom cintoríne odpočíva mnoho osobností [online]. bratislava.sme.sk, 2004-11-09, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Medzi obyčajnými ľuďmi odpočívajú aj slávne osobnosti [online]. 2007-11-01, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Schöne Náci sa vracia [online]. bratislava.sme.sk, 2007-08-31, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Majstra Klimčáka pochovali na Ondrejskom cintoríne
- ↑ Na mieste domu na Baštovej stála zbrojnica [online]. Bratislavské noviny, 2002-09-26, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Prešporský vinár vyvážal chateau do sveta [online]. bratislava.sme.sk, 2005-08-16, [cit. 2012-09-08]. Dostupné online.
