Oskar Krejčí (* 13. júl 1948, Praha) je český politológ, univerzitný profesor, riaditeľ Inštitútu globálnych studií UJAK v Prahe. Je tiež bývalý riaditeľ Vzdelávacieho a konzultačného inštitútu v Bratislave VŠMVV Praha.

Oskar Krejčí
český politológ a univerzitný profesor
Oskar Krejčí
Narodenie13. júl 1948 (76 rokov)
Praha, Česko
BydliskoPraha
Národnosťčeská
Profesiauniverzitný profesor
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Oskar Krejčí

Životopis

upraviť

Narodil sa v Prahe, strednú školu vyštudoval v Sokolove. V devätnástich rokoch bol zatknutý pri pokuse prekročiť štátnu hranicu do Rakúska a po viac ako dvojmesačnom väzení podmienečne odsúdený na štrnásť mesiacov. Rok pracoval ako baník v bani gen. Jeremenka v Ostrave a viac ako rok bol strojníkom na KVHU vo Vřesovej pri Sokolove. Tu vstúpil do KSČ. Absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Potom pracoval v Ústave pre filozofiu a sociológiu ČSAV. Bol na dlhodobých stážach v Sovietskom zväze a v USA.

Od februára 1989 do novembra 1990 bol poradcom predsedu federálnej vlády ČSSR Ladislava Adamca a ČSFR Mariána Čalfu. Pred zamatovou revolúciou a počas nej sprostredkovával kontakty premiéra s iniciatívou MOST, ktorá bola napojená na Václava Havla. Je autorom prejavu, ktorým bol vo Federálnom zhromaždení ČSSR navrhnutý za prezidenta Václav Havel, programového vyhlásenia federálnej vlády národného porozumenia, hlavným redaktorom programového vyhlásenia federálnej vlády, ktorá vzišla z volieb v roku 1990 atď.

Činnosť Oskara Krejčího počas zamatovej revolúcie podrobne opísal Michael Kocáb v knihe Vabank (Euromedia, 2019). V televíznom seriáli České století – v dieli Poslední hurá – postavu Oskara Krejčího stvárnil herec Oldřich Kaiser. [1]

Spolupráca s ŠtB

upraviť

Ministerstvom vnútra ČR je evidovaný v zozname spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti v niekoľkých kategóriách[2] pod krycími menami Oskar a Kaláb od roku 1975.

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť