Otrava metanolom

Otrava metanolom je otrava spôsobená vniknutím metanolu do organizmu. Kvôli svojej vysokej toxicite môže nastať aj po vypití malého množstva. Prejavuje sa poruchami vedomia, bolesťou brucha, zvracaním a ataxiou. Poruchy zraku sa môžu dostaviť približne už od 12 hodín od požitia metanolu. Pri tejto otrave sa objavuje telesné prekyslenie a potvrdiť sa dá vyšetrením hladiny metanolu a jeho metabolitov v krvi. Okrem tejto otravy sa môžu podobné príznaky objaviť pri otrave inými toxickými alkoholmi, rôznych infekciách, diabetickej ketoacidóze a pri serotonínovom toxidróme.[1] Okrem požitia sa vo vzácnych prípadoch vyskytuje aj otrava po vdýchovaní výparov metanolu či po poliatí sa ním.[2]

Štruktúra molekuly metanolu

Toxické a smrtiace dávkyUpraviť

LD50 metanolu sa udáva na 1 až 2 ml/kg t.j., každopádne vyskytli sa už aj prípady kedy metanol spôsobil oslepnutie a smrť už pri dávke 0,1 ml/kg, čo pre dospelého človeka predstavuje približne 6 až 10 ml metanolu.[3]

Mechanizmus a príznakyUpraviť

Existujú dva mechanizmy toxicity metanolu. Prvým mechanizmom sú jeho tlmivé účinky na CNS. Príznaky otravy sú v tomto štádiu podobné otrave etanolom (pitným liehom) aj keď jeho priama toxicita nie je taká vysoká ako u etanolu a preto je potrebná ešte väčšia dávka aby nastala smrť týmto spôsobom. Pre toto štádium sú charakteristické príznaky opitosti a pri vysokých požitých množstách až strata vedomia a smrť.

Druhým, viac známym, mechanizmom nie je priama toxicita metanolu, ale jeho metabolitov, ktoré dokážu spôsobiť otravu aj v drobných množstvách. Tieto príznaky sa vyskytujú po prejdení prvotných príznakov opitosti, kedy sa metanol začína v pečeni premienať na formaldehyd pomocou enzýmu alkoholdehydrogenáza. Ten sa následne premieňa pomocou enzýmu aldehyddehydrogenáza premieňa na kyselinu mravčiu, ktorá je vysoko jedovatá a spôsobuje oveľa závažnejšie príznaky než prvý mechanizmus otravy. Kyselina mravčia takisto poškodzuje očný nerv, čím spôsobuje slepotu, často spájanú s otravou metanolom.

LiečbaUpraviť

Otrava metanolom sa lieči podaním etanolu, alebo lieku fomepizol[4][5][6] (ten sa však na Slovensku nepredáva). Oba blokujú metabolizmus metanolu enzýmom alkoholdehydrogenáza. Metanol sa potom môže vylúčiť obličkami bez tvorby jeho toxických metabolitov. Pokiaľ sa na liečbu použije etanol, ten je v pečeni premieňaní na acetaldehyd a následne kyselinu octovú, obe tieto látke sú oveľa menej toxické ako látky, ktoré sa tvoria pri metabolizme metanolu. Ako dodatočná liečba sa môže použiť dialýza krvi na odstránenie metanolu a kyseliny mravčej z krvi.[4] Takisto sa môže dodatočne podávať hydrogénuhličitan sodný (sóda bikarbóna) na úpravu telesného pH pre prekyslení a kyselina listová alebo kyselina folínová[4], ktoré zlepšujú metabolizmus kyseliny mravčej.

EpidemiológiaUpraviť

K sériám otráv metanolom najčastejšie dochádza v rozvojových krajinách pri kontaminácii pitného alkoholu metanolom. Vo vyspelých krajinách sa zvyčajne vyskytujú len ojedinelé prípady (napr. pri domácej výrobe alkoholu), no niekedy môžu prepuknúť aj otravy viacerých osôb, ako napríklad v Česku v roku 2012.

V USA sa v roku 2013 vyskytlo vyše 1700 prípadov otravy metanolom.[7]

ReferencieUpraviť

  1. Toxic Alcohol Ingestion: Prompt Recognition And Management In The Emergency Department. PubMed (po anglicky)
  2. Methanol and Ethylene Glycol Intoxication Critical Care Clinics (po anglicky)
  3. Methanol Poisoning Overview (po anglicky)
  4. a b c A seaman with blindness and confusion BMJ (po anglicky)
  5. Fomepizole for Ethylene Glycol and Methanol Poisoning (po anglicky)
  6. Fomepizole in the Treatment of Poisoning AAP Group (po anglicky)
  7. Ferri's Clinical Advisor 2017 E-Book: 5 Books in 1 (po anglicky)