Kyselina mravčia
Kyselina mravčia (systémový názov kyselina metánová) je najjednoduchšia karboxylová kyselina (funkčný vzorec HCOOH). Je dôležitým medziproduktom v prírodných biochemických dejoch, vyskytuje sa v jedoch žihadiel včiel a mravcov, odkiaľ pochádza aj jej slovenský nesystémový názov.
Kyselina mravčia | |||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||
Sumárny vzorec | HCOOH | ||||||||||||
Synonymá |
| ||||||||||||
Vzhľad | bezfarebná kvapalina | ||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 46,025 g/mol | ||||||||||||
Teplota topenia | 8,4 °C | ||||||||||||
Teplota varu | 100,8 °C | ||||||||||||
Hustota | 1,220 g/cm3 | ||||||||||||
| |||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||
Číslo CAS | 64-18-6 | ||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||
V prírode sa okrem včiel a mravcov vyskytuje v žihadlách a uhryznutiach mnohých iných druhov hmyzu radu blanokrídlovcov. Je tiež výsledným produktom spaľovania vozidiel poháňaných alternatívnou zmesou metanolu a benzínu. V minulosti sa pripravovala destiláciou mravčích tiel. Momentálne sa ročná produkcia spomínanej kyseliny pohybuje v tisícoch ton. Používa sa pri elektrolytickom pokovovaní materiálov, pri spracovaní koží, či už pri syntéze zložitejších zlúčenín. Soli (a estery) kyseliny mravčej sa nazývajú mravčany alebo formiáty. Mravčanový ión má vzorec HCOO−.
Kyselina mravčia sa charakterizuje ako kvapalina s leptavými účinkami (na koži spôsobuje nepríjemné pľuzgiere), je bezfarebná a vo vode dobre rozpustná. Má silné redukčné vlastnosti a bakteriocidné účinky. Používa sa ako konzervovadlo.
Kyselina mravčia je látka, ktorá spôsobuje toxicitu metanolu.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina mravčia