Wikipédia

Pamäťové učenie

Pamäťové učenie, alebo inak známejšie pomenovanie memorovanie, je procesom ukladania poznatkov do pamäte. Účelom memorovania je spätné vybavovanie si vizuálnych, sluchových alebo teoretických informácií. Štúdiom pamäte sa zaoberá hlavne kognitívna psychológia a neurológia (neuroscience), no jej pochopenie je nápomocné tiež v oblasti pedagogiky a ďalších vied.

Memorovanie je jednou z techník učenia, s ktorými sa najneskôr väčšina populácie stretne v škole, pretože tak ako aj podľa Kloostera[1] je pamäť niečím, čo je v škole oceňované najviac. Memorovanie podľa neho nenahradí skutočné myslenie. Stále je však podľa neho dôležitou súčasťou procesu učenia. Základom úspešného memorovania je podľa psychológie rozvoj pamäte už od útleho novorodeneckého veku[2] a tento rozvoj prebieha až do rannej dospelosti. Pamäť pre prehľadnosť môžeme ďalej rozdeliť na krátkodobú, dlhodobú, pracovnú a autobiografickú.[3]

Memorovanie a pedagogika upraviť

Memorovanie ako jedna z učebných stratégií á svoje opodstatnenie. Aj keď nestojí za hlbším pochopením učiva a riešením komplexnejších problémov, tak je praktickejšie pri riešení jednoduchších problémov a je základom pre náročnejšie, hlbšie a kreatívne učenie.[4]

Memorovanie môžeme rozlíšiť na dve skupiny, žiadané a nežiadané. Žiadané je zapamätanie si memorovaného obsahu a jeho porozumenie. Nežiadané je mechanické memorovanie poznatkov bez ich hlbšieho porozumenia.[4]

Žiadaným výsledkom memorovania je tiež zrýchlenie riešenia zložitejších problémov, napríklad ako je tomu v prípade matematiky, kedy zisťujeme, že študenti schopný si vybaviť naučené základné matematické zákonitosti a vzorce, efektívnejšie riešia zložitejšie problémy a efektívnejšie využívajú svoju pracovnú pamäť.[5][6][7]

Techniky memorovania upraviť

  • Opakovanie (Rote learning): Je založené na opakovaní učeného obsahu. Opakovanie tejto techniky zrýchľuje vybavovanie naučeného. Pri opakovaní je možné využiť kartičky, schémy, mnemotechnické pomôcky a pod.[8]
  • Dlhodobé opakovanie (Spaced repetition): Snaží sa upevniť naučené v dlhodobej pamäti predlžovaním intervalu opakovania. Pre dlhodobé opakovanie v kombinácii s aktívnym vybavovaním je možné použiť rôzne softvéry, napr. SuperMemo, Anki či Mnemosyne.
  • Aktívne vybavovanie: Využíva testového efektu, teda skutočnosti, že memorovanie je efektívnejšie, ak čas od čas sú naučené informácie aktívne vybavované prostredníctvom testovania s náležitou spätnou väzbou. Praktickou aplikáciou sú kartičky, či metóda SURF.[9]
  • Mnemonika (mnemotechnika) a tiež mnemotechnická pomôcka: Mnemotechnika je spájaná so zapamätaním si umelým spôsobom. Využíva k tomu verbálne, akustické, vizuálne alebo na inej báze založené asociácie, ktoré proces zapamätania urýchľujú a upevňujú.
  • Metóda loci (pamäťový palác): je ďalšou mnemotechnickou pomôckou. Pri tejto technike ide o zapamätávanie väčšieho množstva pojmov pomocou ich vybavovania na určitom mieste. Metóda bola používaná už rečníkmi v starovekom Grécku.[10] (Yates, 1966)
  • Vplyvu spánku na pamäť: Spánok pomáha pri zapamätávaní, nejedná sa len o nočný spánok ale tiež o krátke spánkové prestávky v priebehu dňa. Vplyv spánku na našu pamäť je skúmaný od 19. storočia a je predmetom niekoľkých vedných disciplín.[11]
  • Dramatizácia: Dramatizácia informácií nám pomáha v ich zapamätávaní.
  • Prekonanie prekážok: Táto teória pracuje s princípom, že ľudia si lepšie pamätajú veci, ktoré dosiahli napriek malým prekážkam. Na základe tohto poznania bol vyvinutý font Sans forgetica, ktorého účinnosť je podľa neskorších výskumov otázna.[12]
  • Cramming: Je intenzívne absorbovanie veľkého množstva informácií v krátkom čase. Informácie sa však ukladajú do krátkodobej pamäte a nie dlhodobej. Preukázanie znalostí uložených v dlhodobej pamäti je zložitejšie, preto sa tiež používajú skôr spôsoby overenia znalostí nahrávajúce krátkodobej pamäti.[13]

Ďalšie pojmy upraviť

Zoznam referencií upraviť

  1. ↑ KLOOSTER, David. Co je kritické myšlení. Kritické listy (Kritické myšlení), roč. 2000, čís. 1-2, s. 8, 9, 10. Dostupné online. ISSN 1214-5823.
  2. ↑ BAUER, Patricia J.. Recalling past events: From infancy to early childhood. Annals of Child Development (Jessica Kingsley Publishers), 1995-03-01, roč. 11, čís. 1. ISSN ‎ 185302239X ISBN-10: ‎ 185302239X.
  3. ↑ An Analysis of William James's The Principles of Psychology. [s.l.] : Macat Library, 2017-07-05. DOI: 10.4324/9781912282494. Dostupné online. ISBN 978-1-912282-49-4. DOI:10.4324/9781912282494 (po anglicky)
  4. ↑ a b OECD Education Working Papers [online]. www.oecd-ilibrary.org, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online. DOI:10.1787/19939019 (po anglicky)
  5. ↑ JOY CUMMING, J.; ELKINS, John. Lack of Automaticity in the Basic Addition Facts as a Characteristic of Arithmetic Learning Problems and Instructional Needs. Mathematical Cognition, 1999-11-01, roč. 5, čís. 2, s. 149–180. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 1354-6791. DOI: 10.1080/135467999387289.
  6. ↑ DELAZER, Margarete; DOMAHS, Frank; LOCHY, Aliette. Number processing and basal ganglia dysfunction: a single case study. Neuropsychologia, 2004-01-01, roč. 42, čís. 8, s. 1050–1062. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 0028-3932. DOI: 10.1016/j.neuropsychologia.2003.12.009. (po anglicky)
  7. ↑ PAULI, Paul; LUTZENBERGER, Werner; RAU, Harald. Brain potentials during mental arithmetic: effects of extensive practice and problem difficulty. Cognitive Brain Research, 1994-07-01, roč. 2, čís. 1, s. 21–29. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 0926-6410. DOI: 10.1016/0926-6410(94)90017-5. (po anglicky)
  8. ↑ SCHUNK, Dale H.. Learning theories : an educational perspective. Boston : Pearson, 2012. (6th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-13-707195-1.
  9. ↑ PONT, A.. Developing intelligence through learning by heart. Writing in education, čís. 63. ISSN 1361-8539 ISSN 1361-8539.
  10. ↑ YATES, Frances A.. The art of memory. Chicago : University of Chicago Press, 1966. Dostupné online. ISBN 0-226-95001-8.
  11. ↑ Sleep and memory. [s.l.] : [s.n.], 2022-10-03. Page Version ID: 1113888636. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ WETZLER, E. L.; PYKE, A. A.; WERNER, A.. Sans Forgetica is Not the “Font” of Knowledge: Disfluent Fonts are Not Always Desirable Difficulties. SAGE Open, roč. 11, čís. 4. DOI: https://doi.org/10.1177/21582440211056624.
  13. ↑ SOMMER, William G.. Procrastination and Cramming: How Adept Students Ace the System. Journal of American College Health, 1990, roč. 39, čís. 1, s. 5-10. ISSN 1940-3208. DOI: https://doi.org/10.1080/07448481.1990.9936207.
Pridať tému
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pamäťové_učenie&oldid=7517572“