Pamätná minca je obežná minca vydávaná oficiálnou mincovňou, ktorá pripomína určitú osobnosť, miesto alebo udalosť. Väčšinou sa pamätné mince vydávajú na jeden rok. Na Slovensku má výhradné právo na vydávanie mincí len Národná banka Slovenska.

Pamätné mince majú vždy uvedenú nominálnu hodnotu, za ktorú sa dajú od emitenta zohnať. Je však možné, že časom hodnota týchto mincí mnohonásobne narastie.[1]

História pamätných mincí upraviť

Už v antike mali mince okrem ekonomickej funkcie tiež funkciu estetickú a pamätnú. Už Rimania na svojich minciach okrem hláv panovníkov vyobrazovali vojnové scenérie pripomínajúce hrdinské víťazstvo. V stredoveku na nich boli hojne zobrazované korunovácie panovníkov. Pamätné mince z obdobia pred druhou svetovou vojnou obsahujú veľké množstvo drahých kovov. 2. svetová vojna však spôsobila, že drahé kovy boli nahradzované lacnejšími variantmi.[2]

Neobežné pamätné mince upraviť

Aj pamätné mince sú oficiálne platidlo, ale nie vždy sú akceptované ako prostriedok výmeny. Výnimku tvorí len emitent pamätnej mince, teda na Slovensku NBS, ktorý má povinnosť mince za nominálnu hodnotu odkúpiť. Historicky sú neobežné pamätné mince medzi numizmatikmi viac cenené než obežné, už len z toho dôvodu, že sa s nimi nemohli stretnúť v každodennom živote.[3]

Pamätné obežné mince upraviť

Typickým príkladom pamätných mincí, s ktorými sa stretnete v obehu, sú dvojeurové pamätné mince, respektíve s nominálnou hodnotou 2 eurá. Zobrazujú motívy z krajiny emitenta, a sú platné vo všetkých členských štátoch Európskej menovej Únie. Každá krajina môže vydať 2 takéto mince ročne. Prvú pamätnú dvojeurovú mincu vydalo Grécko v roku 2004 pri príležitosti Letných olympijských hier. Objem týchto mincí, ktoré môžu jednotlivé krajiny vydať, schvaľuje Európska centrálna banka.[4]

Rozdiel medzi pamätnou mincou a pamätnou medailou upraviť

Pojmy pamätná medaila a pamätná minca môžu byť často zamieňané. Základným rozdielom je, že pamätná medaila nikdy nie je platidlom[5]. Minca (aj pamätná) musí mať nominálnu hodnotu, rok emisie a názov emitenta.[6]

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť