Otvoriť hlavné menu

Pazúrikavce (iné názvy: pazúrikovce[1], drápkonohy[2]; lat. Onychophora) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Je to reliktná, nanajvýš starobylá skupina červovitých živočíchov s mäkkým telom. Na povrchu je mäkká chitínová kutikula, pod ňou je svalový vak z hladkej svaloviny. Na hlave pozorujeme jamkové oči, článkované tykadlá a 1 pár čeľustí, ktoré vznikli modifikáciou končatín príslušného hlavového segmentu. Na každom článku okrem hlavy a pygidia je 1 pár nečlánkovaných parapódií s pazúrikmi. Coelomové dutinky sa zakladajú len embryonálne, telová dutina u dospelých je mixocoel. Dýchajú jednoduchými vzdušnicami.

Pazúrikavce
Velvet worm (2002).jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Onychophora
Grube, 1853
Onychophora dis.png
Rozšírenie pazúrikavcov vo svete:Peripatidae - zelená, Peripatopsidae - červená
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

SystematikaUpraviť

Tieto pozoruhodné živočíchy robili v minulosti zoológom veľké starosti – najprv (v prvej polovici 19. storočia) boli zaraďované k mäkkýšom, neskôr k obrúčkavcom, až začiatkom 20. storočia boli Onychophora vyčlenené ako samostatná trieda a zaradené k červom. Na celoštátnom zjazde zoológov v júli 1951 v Opave vznikol tzv. opavský systém, ktorý situáciu ešte skomplikoval – Onychophora boli spolu s Pentastomida a Tardigrada zaradené do umelého kmeňa mäkkonožce (Pararthropoda). (Stojí za zmienku, že prof. Komárek vo svojej vysokoškolskej učebnici zoológie už v roku 1952 podotýka, že „opodstatnenosť tohto kmeňa je pochybná“!)

AnatómiaUpraviť

V stavbe tela Onychophora nachádzame znaky v podstate dvojakého charakteru:

  • znaky spoločné s Annelida: homonómna segmentácia, parapódie, svalový vak a segmentálne uložené metanefrídie;
  • znaky spoločné s Arthropoda: mixocoel, chitínová kutikula, trubicovité srdce po bokoch s ostiami, vzdušnice a epibolická gastrulácia.

Napriek mnohým spoločným znakom s Arthropoda majú výhradne hladkú svalovinu. Jamkové oči a hladká svalovina by mohli naznačovať príbuznosť s Mollusca (hladké svaly však majú aj Annelida). Oči u Onychophora majú navyše odlišnú a zvláštnu stavbu: majú primitívnu epidermálnu „šošovku“ (jej analógiou je skôr konus v bočných očkách húseníc) a sietnicové bunky sú ukončené vlastnou fotoreceptorickou tyčinkovitou časťou, ktorá nápadne pripomína rhabdóm zloženého oka.

Vidíme, že v stavbe tela Onychophora sa vyskytujú niekedy až podivné kombinácie znakov Annelida a Arthropoda, čo prezrádza ich veľkú starobylosť. Nie sú však predkami ani Annelida ani Arthropoda, ale sú potomkami dávnych spoločných predkov oboch kmeňov (určite morských), od ktorých sa oddelili už v predkambrickom období, a vyvíjali sa paralelne. Znamená to, že táto skupina už žije na Zemi cca 600 miliónov rokov. Za tú dobu sa však v dôsledku prechodu na suchozemský spôsob života dosť pozmenili (o čom svedčí napr. aj ich priamy vývin), takže hodnotenie skutočných príbuzenských vzťahov nie je jednoduché.

RozšírenieUpraviť

Žijú iba vo vzdialených trópoch. Majú nočnú aktivitu, sú svetloplaché. Cez deň sú ukryté vo vlhkej opadanke, pod kameňmi a p. Dnešnej doby sa dožilo len necelých 100 druhov. Najväčším a pomerne najznámejším druhom je pazúrikavec kapský (Peripatopsis capensis) z južnej Afriky, dlhý až 9 cm.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pazúrikavce
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pazúrikavce

ZdrojeUpraviť

  1. pazúrikovce. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 538.
  2. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 118