Peklianka
Peklianka[1] je potok v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov na území obce Ľubovec. Je pravostranným prítokom Svinky v povodí Hornádu.[2] Má dĺžku 2,7 km.[3] Nachádza sa v geomorfologickom celku Čierna hora.[4]
| Peklianka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obec | Ľubovec |
| Prameň | Ruské Pekľany |
| - poloha | Tlstá |
| - výška | 493 m |
| - súradnice | 48°53′11″S 21°10′35″V / 48,8863°S 21,1763°V |
| Ústie | Svinka |
| - poloha | Ľubovec |
| - výška | 267 m |
| - súradnice | 48°53′50″S 21°12′18″V / 48,8972°S 21,2050°V |
| Dĺžka | 2,7 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-32-03-1537 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení v južnej časti územia obce Ľubovec na severozápadosevernom svahu vrchu Tlstá s 685 m n. m. v nadmorskej výške 493 m n. m. v lesnom extraviláne v časti obce Ruské Pekľany v katastrálnom území Ruské Pekľany v okrese Prešov v Prešovskom kraji.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie východným smerom cez lesný extravilán obce Ľubovec, skrúca sa na sever, v 384 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 363 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, pokračuje severným smerom. V 318 m n. m. podteká spevnenú cestu a zároveň mení smer na severovýchod, približuje sa k intravilánu časti obce Ruské Pekľany, ľavým brehom obteká poľnohospodársku farmu, v 298 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z intravilánu časti obce Ruské Pekľany, pokračuje juhovýchodným smerom popri spevnenej ceste. Vyteká z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu a v 267 m n. m. ústi do Svinky ako jej pravostranný prítok v povodí Hornádu na území obce Ľubovec v katastrálnom území Ruské Pekľany v lese Kotúľava.[5][6][7] Pramení, preteká a ústi na území obce Ľubovec v priestore geomorfologického celku Čierna hora, geomorfologického podcelku Sopotnické vrchy.[8]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce Ruské Pekľany, od roka 1964 časti obce Ľubovec, cez ktorú preteká. Zo slovného základu druhého komponentu toponyma Pekľany bolo po rozšírení o systémový formant -ianka utvorené jednočlenné toponymum Peklianka ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Motivácia pomenovania dnešnej časti obce Ruské Pekľany je spojená s významom osada producentov drevného uhlia a smoly. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Vývoj názvu obce bol: Poculnyk (čítaj pekelník) 1335, Poklen 1427, Orosz-Peklin, Peklanky 1773, Peklani 1786, Pekľany 1920, Ruské Pekľany 1927. Najstarší doklad v prepise Pekelník možno vyložiť od apelatíva peklo vo význame jama v zemi na výrobu drevného uhlia alebo smoly príponou miesta -ník (ako v slovách trávnik, chodník) prípadne od apelatíva pekelník vo význame výrobca smoly. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[10] Hydronymum Peklianka bolo štandardizované v roku 2007.[11] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Peklianka je jedinečným názvom (október 2023).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-10-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Goótšová; Chomová; Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 309, 310.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-10-27]
- ↑ Priebeh vodného toku Peklianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-10-29].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 131. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 103 s. S. 44, 83, 93. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 34, 124, 161, 181. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [3] [cit. 2023-10-28.]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [4] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2023-10-27.]