Intravilán

rozlišovacia stránka

Intravilán je centrálna časť katastrálneho územia obce vyznačujúca sa súvislo zastavanými a na zastavanie určenými pozemkami vrátane vnútorných cestných komunikácií, plôch zelene, technickej a občianskej vybavenosti.[1][2][3] Hranicu, ktorou je intravilán oddelený od vonkajšej časti katastrálneho územia (extravilánu), tvorí vonkajší obvod zastavaných oblastí a priliehajúcich plôch.[4][5] Do intravilánu nespadajú osamelé sídla (umelé roztrúsené osady, samoty, chalupy ap.) a priemyselné alebo hospodárske stavby (napr. stodoly, mlyny ap.), ktoré nie sú územne spojené s jeho centrálnou časťou.[4] Hranica intravilánu je úradne určená (úradný intravilán) na základe geodetického vytýčenia, ktoré sa robí len raz za pár rokov ... Takže nie všetko zastavané územie je súčasťou intravilánu. To je aj dôvod, prečo stavebný zákon v časti územné plánovanie v §11 určuje, aby územný plán obce určil hranicu zastavaného územia obce ako územie kompaktne zastavané (rozumej intravilán) alebo územím určeným územným plánom na zastavanie (rozumej po súhlase poľnohospodárov so záberom pôdy) mimo intravilánu a ostatným územím obce, ktoré sa tak považuje za nezastavané teda nezastavateľné. Mimo hraníc intravilánu je extravilán, ale to znamená že súčasťou extravilánu môže byť v budúcnosti aj zastavané územie, ak tak určil územný plán (smerom do budúcnosti) alebo je už podľa územného plánu zastavané. Nasledovné geodetické vymedzenie intravilánu tento rozdiel vyrovná, ale vývoj zástavby ak pôjde ďalej do priestoru bude sa opakovať. V súlade so stavebným zákonom výklad zastavaného územia kvôli aplikácii ochranných pásiem vo vzťahu k zastavanému územiu priniesla aj novela cestného zákona v §11.

Schematický plán Košíc znázorňuje:
intravilán:
     historické centrum
     zastavané plochy
extravilán:
     poľnohospodárska pôda
     lesy

Ako intravilán taktiež možno označiť stavebný pozemok vnútri zastavanej časti obce.[1] Z historického hľadiska, v urbárskom práve sa ako intravilán označoval dom, záhrada, dvor a záhumie v rozsahu najviac jedného jutra.[1][3]

Uhorsku bol termín intravilán zavedený v 13. storočí, čo súviselo s uplatňovaním zákupného práva pri zakladaní nových osád. Ako to popisuje Stanislav Horváth: „Podľa neho zemepán raz navždy stanovil stavebnú plochu celej obce prídelom určitého počtu domových gruntov (fundus intravilanus). Podľa tereziánského urbáru z roku 1767 bol rozsah intravilánu poddanskej usadlosti určený výmerou o rozlohe jedného jutra (=1200 siah). Mimo obce sa stavať nesmelo.“[5] Následkom nárastu počtu obyvateľstva tak dochádzalo k deleniu stavebných parciel pri dedení, avšak rozšírenie parcely pribratím územia z extravilánu záviselo od rozhodnutia zemepána.[5]

ReferencieUpraviť

  1. a b c Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008, s. 532
  2. Balážová a Bosák 2005
  3. a b Jarošová a Buzássyová 2011
  4. a b „intravilán“, Encyclopaedia Beliana, 7. (In – Kalg), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2013, str. 138, ISBN 80-970350-1-4 
  5. a b c Horváth 2011

Použitá literatúraUpraviť

Pozri ajUpraviť