Peklo (prítok Holumnického potoka)
Peklo[1] je potok v regióne severný Spiš v Prešovskom kraji v okrese Kežmarok na území obce Ihľany v juhovýchodnej časti katastrálneho územia Stotince. Je pravostranným prítokom Holumnického potoka v povodí Popradu. Je vodným tokom V. rádu. Číslo hydronyma: 3-01-03-1158. Nachádza sa v geomorfologickom celku Levočské vrchy.[2] Má dĺžku 2,4 km.
| Peklo | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Obec | Ihľany |
| Prameň | Stotince |
| - poloha | Ihla |
| - výška | 997 m |
| - súradnice | 49°10′46″S 20°36′29″V / 49,1794°S 20,6081°V |
| Ústie | Holumnický potok |
| - poloha | Ihľany |
| - výška | 877 m |
| - súradnice | 49°10′01″S 20°36′18″V / 49,1670°S 20,6050°V |
| Dĺžka | 2,4 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 3-01-03-1158 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení na území obce Ihľany na južnom svahu vrchu Ihla s 1 283 m n. m. v nadmorskej výške 997 m n. m. v lesnom extraviláne v časti obce Stotince vo východnej časti katastrálneho územia Stotince v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie západným smerom cez lesný extravilán obce Ihľany, mení smer na juhozápad, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Polomka, skrúca sa na juh a juhovýchod, pravým brehom obmýva vrch a les Brezovec s 995 m n. m. Mení smer na juh, priberá ľavostranný bezmenný prítok, od sútoku až po svoje ústie tvorí hranicu medzi katastrálnym územím (časťou obce) Stotince a katastrálnym územím (časťou obce) Majerka v obci Ihľany. Ľavým brehom obmýva úpätie lesa Peklisko, v 877 m n. m. ústi do Holumnického potoka ako jeho pravostranný prítok v povodí Popradu.[3][4][5] Pramení, preteká a ústi na území obce Ihľany v priestore geomorfologického celku Levočské vrchy, geomorfologického podcelku Levočská vysočina.[6]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku má pôvod v názve lesa Peklisko, úpätím ktorého preteká, aj keď nemožno vylúčiť opačný postup pomenovacieho procesu, t. j. že prvotne bol pomenovaný potok a sekundárne les. Celá oblasť je bohatá na toponymá zo slovného základu peklo alebo uhlie čo svedčí o intenzívnej ekonomickej exploatácii lesných celkov v stredoveku s cieľom produkcie drevného uhlia a smoly. Z apelatíva peklo bolo jeho prenesením bez zmeny na potok utvorené jednočlenné toponymum Peklo ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Motivácia pomenovania dotknutých geografických objektov je spojená s významom objekt spájaný s produkciou drevného uhlia a smoly. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[8] Hydronymum Peklo bolo štandardizované v roku 1988.[9] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Peklo nie je jedinečným názvom (november 2023).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-10-29]
- ↑ Priebeh vodného toku Peklo (prítok Holumnického potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-01].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 96. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 z 28.10.1987. Bratislava 1988. 146 s. S. 25, 30, 109, 126. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120, 121, 152, 155, 165, 202. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [3] [cit. 2023-10-28.]
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 z 28.10.1987. Bratislava 1988. 146 s. S. 30, 126. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)